Osvietenecké myslenie a jeho odraz v slovenskej klasicistickej literatúre, idea slovanskej vzájomnosti v diele Kollára a Hollého.

Rozbor textu a prozódia textu
1. Časomerný: veršový systém založený na striedaní dlhých a krátkych slabík prirodzene alebo spolu
Dlhé slabiky:
a) prirodzene (s dĺžňom)
b) polohou (kde po krátkej samohláske nasledujú aspoň dve spoluhlásky, využíva sa v období klasicizmu slovenskej poézie – Kollár, Hollý)
Najznámejším a najčastejším časomerným veršom je:
a) hexameter: skladá sa zo 6 stôp
b) pentameter: skladá sa z 5 stôp
Elegický distichon – smutné dvojveršie, v časomiere pozostávajúci z hexametra a pentametra.
2. Sylabický: založený na výskyte rovnakého počtu slabík vo verši
Základné znaky: - isosylabizmus = opakovanie veršov s tým istím počtom slabík, výrazná
prestávka v strede verša
- rytmicko-syntaktický paralelizmus = jeden verš je jednou myšlienkou
- združený rým = aabb
3. Sylabotonický: je to veršový systém s ustáleným počtom slabík a rovnakým umiestnením prízvukov vo veršoch

Porovnanie češtiny a slovenčiny
a) Čeština má tieto osobitné hlásky a písmená: ř – moře, kořen, třeba
ou – soud, jsou
u – muj, puvodne, dukaz
ě – děti, země, běží
b) V češtine niesu tieto hlásky:ä – v češtine – ě/a
ia - - á/í
ie - - é/í
iu - - í
ô - - u/o
ľ, ĺ - - l
ŕ - - r
dz,dž - - z
c) Skupina aj je v češtine ej – vejce, dej
d) Striedanie spoluhlások je v češtine častejšie: mnoho – mnozí, noha – na noze, ruka – ruce
e) V češtine neplatí rytmický zákon – dávám, mládí
f) V češtine nie je spodobovanie také dôležité: seznámit, se strany, složit

Klasicistická literatúra
18. storočie bolo silne poznačené rozpadom feudalizmu. Osvietená panovníčka Mária Terézia a jej syn Jozef II. reformovali politický, hospodársky a kultúrny život v rakúskej monarchii a tým aj na Slovensku. Bola zavedená povinná školská dochádzka. V roku 1781 vyšiel Tolerančný patent, ktorý zrovnoprávnil katolíkov a protestantov, prestalo ich prenasledovanie. V tom istom roku bolo zrušené nevoľníctvo, čo umožnilo pohyb pracovnej sily a tým aj rozvoj manufaktúr. Ukončil sa rozvoj vzdelania a kultúry medzi obyčajným ľudom. Inteligencia propagovala ľudovovýchovnú prácu. Nové myšlienky šírili učené spoločnosti. V roku 1789 vzniklo Slovenské učené tovarišstvo v Trnave. Slovenskí evanjelici sa združovali v Učenej spoločnosti malohontskej a v Učenej spoločnosti banského okolia. Veľký význam malo založenie katedry reči a literatúry česko – slovenskej na evanjelickom lýceu v Bratislave, ktoré sa stalo strediskom výchovy mladej Štúrovej generácie. V osvieteneckom období začínajú vychádzať aj prvé noviny a časopisy.
Klasicizmus má podobné znaky ako európska literatúra, platia v nej presné pravidlá a objavuje sa v nej myšlienka slov. Vzájomnosti. Obavy pred ponemčením a pomaďarčením vedú spisovateľov k tomu, že vo svojich dielach žiadajú spoluprácu všetkých Slovanov. V tomto období vzniká slavistika: veda o slovanských jazykoch a dejinách.

Antón Bernolák
Bol katolíckym kňazom a jazykovedcom, ktorý uzákonil v roku 1787 spisovnú slovenčinu na základe západoslovenského nárečia z okolia Trnavy. Prvým závažným krokom ku kodifikácii spisovnej slovenčiny bolo vydanie diela Jazykovedno-kritická rozprava o slovenských písmenách, v ktorom vychádza z foneticko – fonologických princípov. Prvou učebnicou pre slovenské školy bola Slovenská gramatika. Bernolákovčina ako spisovný jazyk však neuspokojila všetkých Slovákov, používali ju katolíci, kým evanjelici používali naďalej biblickú češtinu. Ďalším významným dielom bol 5-jazyčný Slovár.

Slovenskú literatúru osvieteneckého obdobia možno označiť za klasicistickú, hoci sa nerozvíjala v cele šírke žánrov typických pre klasicizmus. V prevahe boli nižšie žánre: zábavná, náučná a satirická próza, epigram, bájka a pod.