Nakoniec prichádza hrdina k záveru, že človek nemá siahnuť vyššie, než na čo stačí a má robiť také veci, ktoré budú ľudstvu prospešné.
román Válka s mloky a dráma Bíla nemoc – námetom je hrozba rozpínavosti fašizmu
dráma Matka – vyzval na obranu vlasti proti fašizmu
- Čapek celou svojou tvorbou (i cestopismi, filozofickými štúdiami a novinárskymi článkami) reagoval na akútne problémy svojej doby

Pauza
- pauzami (prestávkami) sa člení súvislá reč na úseky – takty
- pauzy rozoznávame logické (významové) a fyziologické (nevyhnutnosť nadýchnuť sa)

Tempo reči
- závisí od obsahu a funkcie prejavu
- primerané tempo reči je asi 100 slov za minútu


Melódia
- stúpanie a klesanie výšky hlasu vo vete
- rozoznávame tri druhy melódie:
a) klesavá (konkluzívna kadencia) – na konci oznamovacích, žiadacích, želacích a zvolacích viet – uspokojivá končiaca melódia
b) stúpavá (antikadencia) – na konci opytovacích viet bez opytovacích zámrn (Bol si tam?) a zisťovacích viet – neuspokojivá končiaca melódia
c) polostúpavá (polokadencia) – pred nekončiacou pauzov, napr. medzi vetami alebo na mieste čiarky – neuspokojivá nekončiaca melódia

Syntagmy
- tri základné druhy syntagiem:
1. priraďovacia (koordinatívna) syntagma – priraďovací sklad
2. určovacia (determinatívna) syntagma – určovací sklad
3. prisudzovacia (predikatívna) syntagma – prisudzovací sklad
- formy, ktorými sa slová do skladov spájajú:
1. zhoda
· podradený člen sa prispôsobuje nadradenému členu skladu v rode, čísle a páde
· zhoda je v prisudzovacom sklade (Žiak píše.) a v určovacom sklade (vysoký dom)
2. väzba
· podradený člen je v takom tvare, aký mu určuje nadradený člen
· vyjadruje vzťah medzi slovesom (menej prídavným menom) a ich objektom – podstatným menom, prídavným menom, zámenom, číslovkou (spíliť strom, vyrovnaný s osudom)
· väzba nastáva len v určovacom sklade
3. primkýnanie
· tesné a pevné vzájomné postavenie nadradeného a podradeného člena skladu (príchod hostí, rúbe v lese)




























18. Vývinové tendencie v slovenskej prźe po roku 1945.

fázy:
1. Doznievanie starších tendencií z medzivojnového obdobia - naturizmus
- Švantner - Život bez konca
- Hečko - Červené víno
- zrastenosť jednotlivca s pôdou, život naplnený vierou v Boha
2. socialistický realizmus
- zoštátnenie cirkevných a súkromných vydavateľstiev (Tranoscius), likvidácia časopisov (Elán, Tvorba) ŕ centrálne riadenie literatúry, umelecká úroveň klesá
- zanikajú rozdiely medzi autormi, pretože všetci píšu univerzálnou metódou v rámci ohraničeného okruhu tém (industrializovaná literatúra - budovateľské úspechy, združstevňovanie, spriemyselňovanie), mnohí spisovatelia sa vnútorne pretvárajú, odkláňajú sa od doterajšieho pôsobenia
- „odmäk“ - 1954 Sklený vrch (Bednár), odhalenie kultu osobnosti (1956) - výraznejšia zmena nastala až začiatkom 60-tych rokov. Reformný pohyb príslušníkov tzv. strednej generácie (Mináč, Mňačko, (Karvaš)) len postupne prechádzal do takého tvorivého štádia, v ktorom už nešlo len o kritiku jednotlivostí, ale o kritiku spol. a politického systému
3. 1954 - 1964
- vychádza Mináčova Generácia, Tatarkove Rozhovory bez konca, Jašíkovo Námestie svätej Alžbety a Mŕtvi nespievajú.. Vyvrcholením je Ťažkého román Amenmária. Samí dobrí vojaci. Zo spisovateľov publicistov stál na začiatku reformného pohybu Mňačko (Oneskorené reportáže). V tomto čase sa znovu vytvoril priestor na generačnú diferenciáciu, na osobnostnú kryštalizáciu spisovateľov, čomu dovtedy bránil princíp jednotného socialistického „frontu“ literatúry.