Štefan si ho nechal - Volent vďačný
· aj vďaka Volentovým kšeftom bohatli, zo ženy a dcéry sa stali „dámy“, nemali radi Štefana, lebo sa neprispôsoboval novým pomerom, bol neschopný, nebol spoločenský
· Volent s Evou založili ilegálnu chovnú stanicu v horách (proti Štefanovej vôli)
· Eva s Volentom nakoniec vyhnali Štefana z domu: „Si nula, všetko dokázal Volent.“) Štefan sa stáva pomocníkom mäsiara na dedine. Eva st. si našla nového muža - odstrčila Volenta, ktorý prichádza za Štefanom. Z Evy sa stala pobehlica, z pomsti jej dcéra zviedla Volenta. Keď to povedala matke, tá dostala záchvat a musela odísť na liečenie. Eva ml. sa vydala za Volenta, nakoniec ho zavreli. Štefan prišiel k Eve ml. - žije s dvoma dcérami. Zmierili sa.
posledné romány Lesné divadlo
Čudný spáč

Peter Jaroš
- popredný slovenský prozaik, ktorý začal publikovať v 60-tych rokoch
- tvorba:
novela Popoludnie na terase
próza Urob mi more
· opisuje psychológiu postáv, príbeh vysokoškolákov na prázdninovej praxi v kameňolomre
próza Menuet
poviedková kniha Návrat so sochou
Krvaviny
Pacho, hybský zbojník
· využíva postupy modernej prózy, absurdnosť, prelínanie reality a fantázie
- jeho diela ovplyvňuje asketizmus a nový román
- ďalšie obdobie jeho tvorby bolo ovplyvnené magickým realizmom
román Tisícročná včela
· jeden z najúspešnejších slovenských románov
· filmové spracovanie Jakubiska získalo medzinárodné spracovanie
· dej sa odohráva v Liptovskej obci Hybe, odtiaľ pochádza autor
· v románe nájdeme podrobné dejiny tejto obce až po vznik ČSFR
· Hybania boli chýrni murári, ktorí pomáhali vybudovať nové mestá v Rakúsko-Uhorsku
· autor ich prirovnáva k včele, ktorá usilovne znáša med, aby zachovala rod
· uvádza informácie o roku 1948, o pomaďarčovaní, odchody za prácou do Ameriky, vznik SR
· je to dedinský generačný román s historickým pohľadom na obdobie 2. polovice 19. stor. do roku 1918
· v románe vystupujú tri generácie Pichandovcov





















































19. Prejavy vlastenectva v jednotlivých obdobiach tvorby Kostru, Horova a Plávka.
Básnikov slovenskej povojnovej poézie možno rozdeliť do dvoch skupín:
1. skupina, ktorá pokračovala v literárnych smeroch medzivojnového obdobia (Smrek, Lukáč, katolícka moderna, nadrealisti, Davisti)
2. nové literárne smery - básnici domova (Kostra, Horov, Plávka)
- Mihálik, Rúfus, Válek
- Trnavská skupina (Mihalkovič, Stacho)
- Buzássy, Moravčík, Stražay

Ján Kostra
- G ZA, architektúra AA
- žurnalista, spolok Detvan, SŠ profesor
- výraznou mierou určoval ideový a umelecký vývin slovenskej poézie
- básnická tvorba je bohatá a tematicky rôznorodá
- najčastejšie motívy: domov, detstvo, príroda, aktuálne spol.