Odsúdia ho na smrť a vtedy sa zrazu cíti slobodný
· hrdina je pasívny človek a v ľudskej spoločnosti sa cíti byť cudzincom, pretože sa jej nedokáže prispôsobiť
román Mor
· je fiktívnou kronikou o neskutočných udalostiach v Alžírsku
· lekár, tlmočník autorových názorov zaznamená symptómy a priebeh morovej epidémie v meste
· mor je alegóriou na fašizmus (hnedý mor), ale aj na individuálny mor (pýcha, nenávisť, klamstvo), ktorý nosí v sebe každý človek
· autor zdôrazňuje, že človek musí proti nemu bojovať a obetovať sa pre iných
román Pád
· má autobiografické črty
· hlavná postava vedie dialóg s imaginárnym partnerom, skrytým v jeho vnútri, a tak odhaľuje pád nádejí povojnovej generácie
- posmrtne bol vydaný autobiografický román Prvý človek



Nový román – antiromán
§ vzniká vo Francúzsku v 50-tych rokoch
§ polemizuje s realitou, odmieta tradičný románový dej, literárneho hrdinu, popiera funkciu citu
§ rozprávač objektívne hodnotí a zaznamenáva pozorované udalosti
§ odmieta vnútorný monológ a vyzdvihuje význam monológov

Alain Robbe-Grillet
- zakladateľ antirománu
román Gumy
· autor ho komponoval ako paródiu detektívky
· v prológu autor predstavil vraha, obeť i okolnosti zločinu – pokus o vraždu profesora, ktorý sa z obavy pred ďalším útokom nechá vyhlásiť za mŕtveho a skrýva sa
· jadro tvoria rôzne interpretácie domnelej vraždy a vyšetrovanie detektíva, ktorý nakoniec sám, v domnienke, že mieri na vraha, zastrelí profesora
· v epilógu sa sujet opäť vracia k opisu všedného dňa a tým evokuje nevšímavosť sveta voči jednotlivcovi
· celý dej sa odohráva počas 24 hodín
román Žiarlivosť
· názov je dvojznačný, znamená zhubnú vášeň, ale aj žalúziu, cez ktorú v bungalowe anonymný rozprávač vníma zmeny na malom priestore
· žiarlivý manžel takto sleduje konanie svojej ženy
· za odľudšteným textom sa skrýva možná dráma ľudskej vášne, ktorú autor nerozvinul
§ ďalší autori antirománu: Michel Butor, Francoise Saganová, Nathalie Sarautová, Claude Simon

Talianska literatúra
- veľký význam pre umelecké formovanie súčasnej talianskej literatúry mal boj talianskeho ľudu proti Mussoliniho fašistickej diktatúre počas 2. svetovej vojny
- roku 1946 bola vyhlásená Talianska republika a roku 1947 demokratická ústava
- do spoločenského diania sa zapájali aj umelci, ktorý chceli zbaviť umenie abstraktnosti a venovať pozornosť povojnovej skutočnosti
Neorealizmus
§ sformoval sa na začiatku 50-tych rokov v literatúre, ale aj vo filme (z gréc. neos – nový a lat. realis – skutočný)
§ nadviazal na realistické tradície a súčasne analyzoval sociálne problémy povojnového Talianska
§ hrdinami sa stávajú jednoduchá ľudia vidieka i veľkomestských biednych štvrtí so svojim starosťami a problémami
§ spisovatelia sa stávajú kritický k sociálnym a spoločenským nedostatkom, využívajú ľudový jazyk, jasné a nekomplikované vyjadrovanie
§ preslávil sa v literatúre (Moravia, Roselini), vo filme (Pusolini, De Sica)
Vasco Pratolini
romány Príbehy chudobných milencov, Metello

Pier Paolo Pasolini
romány Pasáci, Búrlivý život

Alberto Moravia
- hlavný predstaviteľ talianskeho neorealizmu
- prozaik, dramatik, novinár
román Ľahostajní
Nuda
Vrchárka
Rimanka
· psychologický román
· rímske prostredie
· dej sa odohráva v posledných rokoch fašizmu
· hl. postava Adriana, chudobné dievča plné ideálov, túžby vydať sa, mať deti, žiť čestným životom. Podľahne však negatívnemu prostrediu, túžbe po peniazoch a stane sa prostitútkou. Zásluhu na tom má jej matka, priateľka i šéf polície Astarita. Adriana chápe matku, pretože trpí núdzou a vidí, že prvé peniaze, ktoré zarobí, spôsobia matke akési uspokojenie.
· autor neodsudzuje ani šéfa polície, chápe jeho skrytú bolesť, podobne súcití aj so študentom Giacomom. Adriana sa zaľúbi do tohto slabošského bohatého študenta, ktorý na polícii zo strachu prezradí členov antifašistickej skupiny. Pre výčitky svedomia spácha samovraždu. Adrianu zachraňuje vedomie materstva a chce, aby dieťa bolo šťastné
· v závere románu pochopí, že najväčšou hodnotou v živote je čestnosť a poctivosť
· Rimanka predstavuje, podobne ako ostatné Moraviove prózy, introspektívny román, v ktorom si hrdina uvedomuje okolitú skutočnosť a vyjadruje ju vo svojich myšlienkach a citoch
· autor využíva rozprávanie v 1. osobe, a tám zdôrazňuje autentickosť výpovede

Ruská literatúra
- tragédia 2.