Matica Slovenská

Slovenská národná knižnica - táto inštitúcia a jej história je veľmi úzko spätá s históriou MS.
MS bola založená v roku 1863, ale jej začiatky sa spomínajú už v prvých rokoch 19. storočia. V tom čase pôsobil na Dolnej Zemi (územie dnešnej Juhoslávie) v meste Nový Sad významný slov. rodák a osvietenecký vzdelanec Pavol J. Šafárik. V roku 1826 tam založili spolok Matica Srbská. Aktívne sa zúčastňoval na práci tohto spolku. Šafárik chcel založiť takúto inštitúciu aj na Slovensku. Matica Srbská bola zameraná na vydávanie literatúry v nár. jazyku. Matica Srbská sa stretla s veľkým ohlasom. Postupne si aj iné slovanské národy zakladali takéto spolky a všade ich nazývali MATICA. Matica sa stala symbolom národno-zákonných snáh utláčaných slovanských národov. Na Slovensku bolo založených viacero inštitúcií, ale nemali dlhšiu trvácnosť. Najvýznamnejším spolkom bol v roku 1844 v Lip. Mikuláši spolok TATRY. Jeho prácu však narušili revolučné udalosti v rokoch 1848/49. Po nich nastúpil v Rak.-Uhor. monarchii politický režim Bachovho absolutizmu. Priaznivejšie podmienky pre naše nár. hnutie sa utvorili až po páde tohto režimu (koniec 50-tych rokov). Významnou udalosťou bolo vydávanie časopisu PEŠŤBUDÍNSKE VEDOMOSTI, ktoré do marca 1862 vydával J. F. Rimavský. V tomto období si Slováci uvedomili, že nastala priaznivejšia politická situácia aby mohli otvorene vyjadriť svoje nár. požiadavky. A preto bolo zorganizované memorandové zhromaždenie v Martine 6. júna 1861. Prijali dokument: MEMORANDUM SLOV. NÁRODA. Autorom memoranda bol Štefan Marko Daxner. Slováci mali politické, jazykové a kultúrne požiadavky. Memorandum najprv predložili Uhorskému snemu, ten však bol rozpustení a tak memorandum predložili cisárovi Františkovi Jozefovi. Memorandum ako celok prijaté nebolo. Ale nastalo určité zlepšenie situácie. Vznikli tri slov. gymnáziá. V Revúcej a Turč. sv. Martine boli evanielické a v Kláštore pod Znievom katolícke. Panovník oficiálne povolil založenie MS v roku 1862. Bolo však potrebné vypracovať jej stanovy a nájsť slov. mesto, ktoré by bolo jej sídlom.
Návrh stanov pripravil a dopracoval J. Francisci. Keď boli stanovy schválené, nestálo už nič v ceste, aby bola zahájená činnosť MS. Stalo sa tak 4. augusta 1863 v Martine, kde sa konalo 1. valné zhromaždenie. Do funkcie predsedu bol zvolený Štefan Moyzes. Karol Kuzmány sa stal prvým tajomníkom. Podľa svojich stanov bola MS založená ako jednota milovníkov národa a života Slovenského. Jej funkciou bolo pozdvihnúť nár.

povedomie Slovákov, zjednotiť katolíckych a evanielických národoslovcov, vedecká a kultúrna činnosť. MS bola pre Slovákov národno-vedeckou akadémiou, knižnicou, múzeom, galériou. V roku 1864 začala výstavba budovy MS.
Obvinenia proti MS boli rôzne. Objavovali sa aj vo vládnych novinách, že svoju činnosť zameriava aj v rozpore zo stanovami na politickú a náboženskú činnosť. Do Martina bola vyslaná vyšetrovacia komisia, ktorá však o činnosti MS nič závadného a protivlasteneckého nezistila. Napriek tomu, však v roku 1875 bola činnosť MS násilne zastavená. Boli zrušené tri gymnázia a majetok zhabaní. Neskôr sa však jeho malá časť vrátila. Budova bola prestavaná a činnosť MS prevzali iné spolky. Činnosť MS bola obnovená až po vzniku ČSR v roku 1919. Nadviazala na svoje tradície a ďalej ich rozvíjala. Správcom sa stal J. Škultéty. V roku 1922 pri MS bolo založené ústredie ochotníckych divadiel, ktoré riadilo činnosť ochotníckych divadiel na celom Slovensku. Prvým predsedom ochotníckych divadiel sa stal J. G. Leštinský. MS postavila novú budovu. Zúčastnila sa na ustálení spisovnej slovenčiny. Po 2. svetovej vojne sa stal predsedom Laco Novomestký. V roku 100-výročia bola MS vysoko vyznamenaná a boli začaté práce na výstavbu novej (tretej) budovy. Do prevádzky bola zavedená v roku 1975 a v roku 1989 bola obnovená členská základňa, odbory a domy MS na celom Slovensku. V roku 2000 došlo k rozdeleniu MS, vyčlenením Slovenskej knižnice, ktorá sa stala štátnou inštitúciou. Jej organizačná štruktúra sa stále vyvíja. Do Slov. nár. knižnice patrí aj pamätník slov. kultúry. Tvoria ho tri pracoviská:
- archív literatúry a umenia,
- Slov. národné múzeum,
- biografický ústav.
Výsledkom biografického ústavu je 6-zväzkový slovenský biografický slovník.