Slovenská próza po roku 1945

1. fáza rok 1945 - 48
- doznievanie starších tendencií – predovšetkým lyrizovanej prózy
- publikujú aj autori komunistickej orientácie socialistického realizmu
- na podnety zvonku – francúzsky existencializmus reaguje Tatárka
- najčastejšie témy – SNP, protifašistický odbor

2. fáza rok 1948 - 54
- v roku 1949 bol oficiálne schválený socialistický realizmus
- centrálne riadenie literatúry – umelecká úroveň klesá
- boli zrušené súkromné vydavateľstvá, boli nahradené štátnymi
- komunistická strana dosiahla nad „neposlušnými autormi“, problémy s publikovaním, strana uprednostňuje robotníckych autorov pred vzdelanými

3. fáza rok 1954 - 68
- určité uvoľnenie, odhalenie kultu osobnosti – smrť Stalina, literatúra sa otvára novým umeleckým smerom
- A. Bednár – Kolíska (novela)
- R. Jašík – Námestie sv. Alžbety (román)
- D. Tatárka – Démon súhlasu (poviedka)
- v tomto období debutujú mladí autori – Šikula, Sloboda, Vilikovský, Mitana, Johanides...

4. fáza rok 1968
- je to obdobie normalizácie – niektorí odchádzajú do exilu (L. Mňačko – Ako chutí moc)
- mnohí sú vylúčený zo Zväzu spisovateľov, nesmú publikovať, narastá počet samizdatovej literatúry
- vzniká veľa historických románov, ako forma úniku pred predpísanými témami