6. Klasicizmus ( 17 –18 st. )
6.1. Európska klasicistická literatúra
Spoločenská situácia
- skončenie dlhotrvajúcich vojen ( 30- ročná vojna )=> prehĺbenie krízy feudalizmu
- upevňovanie neobmedzenej moci kráľov => absolutistická monarchia
- vznik manufaktúr ako nového výr. prostriedku => rozklad cechového zriadenia
- rozmach buržoázie => urýchľuje sa rozvoj priemyslu a obchodu
Klasicizmus
- nový smer v literatúre a umení, kt. vznikol a vyvrcholil na francúzskom kráľovskom dvore za vlády Ľudovíta XIV- „kráľ Slnko“
Znaky:
- myslenie sa oslobodzuje od cirkevného vplyvu => prekonávanie mysticizmu (nadpozemskosti )
- klasicisti viedli zmysel umenia v napodobňovaní prírody
- umeleckým vzorom sa stáva antické a renesančné umenie
- pôvod slova classicus – vynikajúci, vzorový, príkladný, dokonalý
- snaha o umenie najvyššej kvality => vznikajú presné pravidlá formy, ktoré museli všetci rešpektovať
Nicolas Boileau- Despréaux
Dielo: Básnické umenie
- v diele vyložil presné pravidlá tvorby klasicistickej poézie – opísal ku klasicistickej poetike
- najvyšší zákon umeleckej tvorby je súlad pravdy, krásy a dobra
- od literatúry sa vyžaduje presnosť a jasnosť
- podľa antického vzoru vzniká delenie žánrov na:
1, „vysoké“ žánre
óda, elégia, epos, tragédia
- spracovali sa vznešené námety: historické a nadčasové
hrdinovia: príslušníci vysokých vrstiev, vládcovia, vojvodcovia, veľmoži
2, „nízke“ žánre
bájka, satira, komédia
- neboli tak vysoko cenené => prejavujú sa tu komické prvky
- spracovávali sa námety zo života nižších vrstiev a zo súčasnosti
hrdinovia: mešťania a príslušníci vyšších vrstiev
- tieto žánre sa nemuseli prelínať ( vysoké a nízke )
Filozofický základ
Tvorí smer : racionalizmus ( opiera sa o rozum ako o ľudský zdroj poznania )
Zakladateľom je René Descartes - „Cogite – ergo sum!“ – myslím, teda som – výrok
- myslenie ovláda túžba po hľadaní pravdy a po poznaní
- konflikt vzniká z rozporu cit ó povinnosť ( povinnosť víťazí )
Umelecký obraz človeka
- autori nevykresľujú človeka takého, aký je, ale takého, aký by mal byť => v dielach vystupuje buď dobrý ideál ( ideál doby ), alebo jeho protiklad
- literatúra sa nesústreďuje na jednotlivé črty človeka, ktorými sa ľudia odlišujú, ale na všeobecné črty a vytvára typy postáv., napr. Harpagon – lakomec., Cid – statočný
Francúzsko
- vznikajú tu najvýznamnejšie diela klasicizmu, predovšetkým dramatická tvorba
1. 1.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Klasicizmus
Dátum pridania: | 25.05.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | JAXJAX | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 340 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 5.5 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 9m 10s |
Pomalé čítanie: | 13m 45s |
Podobné referáty
Klasicizmus | SOŠ | 2.9679 | 1102 slov | |
Klasicizmus | SOŠ | 2.9897 | 350 slov | |
Klasicizmus | GYM | 2.9279 | 3089 slov | |
Klasicizmus | GYM | 2.9819 | 378 slov | |
Klasicizmus | GYM | 2.9693 | 597 slov | |
Klasicizmus | GYM | 2.9925 | 1616 slov | |
Klasicizmus | SOŠ | 2.9760 | 300 slov | |
Klasicizmus | SOŠ | 2.9689 | 3597 slov | |
Klasicizmus | GYM | 2.9920 | 476 slov | |
Klasicizmus | GYM | 2.9949 | 1094 slov |