Klasicizmus
6. Klasicizmus ( 17 –18 st. )
6.1. Európska klasicistická literatúra Spoločenská situácia - skončenie dlhotrvajúcich vojen ( 30- ročná vojna )=> prehĺbenie krízy feudalizmu - upevňovanie neobmedzenej moci kráľov => absolutistická monarchia - vznik manufaktúr ako nového výr. prostriedku => rozklad cechového zriadenia - rozmach buržoázie => urýchľuje sa rozvoj priemyslu a obchodu Klasicizmus - nový smer v literatúre a umení, kt. vznikol a vyvrcholil na francúzskom kráľovskom dvore za vlády Ľudovíta XIV- „kráľ Slnko“ Znaky: - myslenie sa oslobodzuje od cirkevného vplyvu => prekonávanie mysticizmu (nadpozemskosti ) - klasicisti viedli zmysel umenia v napodobňovaní prírody - umeleckým vzorom sa stáva antické a renesančné umenie - pôvod slova classicus – vynikajúci, vzorový, príkladný, dokonalý - snaha o umenie najvyššej kvality => vznikajú presné pravidlá formy, ktoré museli všetci rešpektovať Nicolas Boileau- Despréaux Dielo: Básnické umenie - v diele vyložil presné pravidlá tvorby klasicistickej poézie – opísal ku klasicistickej poetike - najvyšší zákon umeleckej tvorby je súlad pravdy, krásy a dobra - od literatúry sa vyžaduje presnosť a jasnosť - podľa antického vzoru vzniká delenie žánrov na: 1, „vysoké“ žánre óda, elégia, epos, tragédia - spracovali sa vznešené námety: historické a nadčasové hrdinovia: príslušníci vysokých vrstiev, vládcovia, vojvodcovia, veľmoži 2, „nízke“ žánre bájka, satira, komédia - neboli tak vysoko cenené => prejavujú sa tu komické prvky - spracovávali sa námety zo života nižších vrstiev a zo súčasnosti hrdinovia: mešťania a príslušníci vyšších vrstiev - tieto žánre sa nemuseli prelínať ( vysoké a nízke ) Filozofický základ Tvorí smer : racionalizmus ( opiera sa o rozum ako o ľudský zdroj poznania ) Zakladateľom je René Descartes - „Cogite – ergo sum!“ – myslím, teda som – výrok - myslenie ovláda túžba po hľadaní pravdy a po poznaní - konflikt vzniká z rozporu cit ó povinnosť ( povinnosť víťazí ) Umelecký obraz človeka - autori nevykresľujú človeka takého, aký je, ale takého, aký by mal byť => v dielach vystupuje buď dobrý ideál ( ideál doby ), alebo jeho protiklad - literatúra sa nesústreďuje na jednotlivé črty človeka, ktorými sa ľudia odlišujú, ale na všeobecné črty a vytvára typy postáv., napr. Harpagon – lakomec., Cid – statočný
Francúzsko - vznikajú tu najvýznamnejšie diela klasicizmu, predovšetkým dramatická tvorba 1. 1.
Tragédia Pierre Corneille Dielo: Cid (1635 ) - námet čerpá zo španielske rytierskej tragédie => Cid je príklad kresťanského rytiera, kt. je oddaný svojej viere, kráľovi a rodine - konflikt tragédie je založený na rozpore medzi citom a povinnosťou => do popredia sa dostáva povinnosť voči rodu - Rodrigo-Cid ( pán ) zabije otca svojej milej Chimeny, pretože urazil jeho otca - Chimena, hoci miluje Rodriga, žiada jeho smrť => obaja sa dostávajú do hlbokej krízy, pretože zvádzajú boj medzi láskou a cťou svojich rodov - Rozuzlenie je zmierlivé, keď kráľ posiela bojovať Rodriga proti Maurom - Záver vybočuje z klasicistických pravidiel Jean Racine - vytvoril psychologickú tragédiu 1.2.Komédia Jean-Bastipte Poquelin „Moliére“ - tvoril pod pseudonymom Moliére - celý život zasvätil divadlu => herec, režisér, autor, riaditeľ divad. Spoločnosti - jeho hry sa hrávali na dvore kráľa Ľudovíta XIV - zomiera na javisku pri svojej poslednej hre Zdravý nemocný - napísal 33 komédií, veľké množstvo jeho hier sa hrá dodnes => tvorí základ repertoára všetkých divadiel: - vrcholové diela : Dielo: Mizantrop - človek, kt. nenávidí ľudí a stráni sa ich Dielo: Lakomec - námet čerpal z antiky od autora Plauta – Komédia o hrnci - hl. postava je bohatý muž Harpagon => tak chorobne lakomý, že pre peniaze sa stal bezohľadným aj voči vlastnej rodine, okrem peňazí nevidí nič - vykresľuje obraz úžerníka, kt. žije v neustálom strachu o svoje peniaze a šetrí nielen na služobníctve, ale aj na svojich deťoch - prostredníctvom hl. postavy autor kritizuje lakomstvo, kt. deformuje charakter človeka Dej: - Eliza – ( H dcéra )- sa tajne zasnúbila s Valérom, no otec ju chce vydať za starého, ale bohatého šľachtica Anzelma - H syn Kleant sa chce oženiť s Marianou, do kt. sa však zaľúbil aj H => otec sa stáva sokom svojho syna - H je stále posadnutý strachom, že ho okradnú, a preto svojich 10 000 zlatých zakope do záhrady - Dochádza neustále k sporom medzi otcom a synom, situácia je takmer neriešiteľná - S pomocou sluhu ukradnú mladí otcov poklad, čo zásadne mení H správanie => takmer stráca rozum, dáva prednosť peniazom „ svojim priateľom“ pred ženou, súhlasí so sobášmi svojich detí, len keď má svoju truhličku a nemusí financovať do svadby - Zápletka nie je dôležitá - V popredí je charakter lakomca prepracovaný do najmenej psych. odtieňov so všetkými spoloč. dôsledkami - Rozuzlenie je nečakané, prekvapujúce - Anzelm je stratený otec Valéra - Mariana je Valérova sestre Jean de la Fontaine Bájky - 12 zväzkov, nadväzuje na Ezopa, no bájky zbavil výslovnej mravnej poučnosti, podal aj satirický obraz doby ( napr.
pokrytectvo, klamstvo, intrigy ) 1. 3. Dráma tri jednoty: - jednota času ( príbeh sa musel odohrať počas 24, výnimočne 30 hodín ) - jednota miesta (príbeh sa musel odohrať na jednom mieste, obyčajne v neurčitom paláci) - jednota deja ( zameranie na jeden dej vylučovalo vedľajšie motívy ) rezornéry – komentujú dej a vyjadrujú mienku autora verš – alexandrín., t .j. dvanásťslabičný verš s dierézou ( intonačnou prestávkou po šiestej slabike )
6.2. Osvietenstvo - je to pokrokové hnutie v 18 st., ktoré vystupuje proti feudalizmu, poukazuje na rozpad feudalizmu a nástup kapitalizmu - osvietenci –– zástancovia postupných premien spoločnosti a štátu v záujme buržoázie - vychádza z racionalizmu: 1 vysvetľovali svet rozumom ( viera „osvietený“ rozum ) 2 bojovali proti cirkevným dobmám dobma – pravdy, ktoré sú vysvetliteľné rozumom - tvrdí, že ľudia sú si od prírody rovní => nemá sa im vládnuť despoticky - osvietenské myšlienky využili niektorí panovníci na upevnenie svojej moci a na modernizáciu štátu a hospodárstva => osvietenský absolutizmus Charakter osvietenského umenia - súhra medzi rozumom a citom => dve estetické koncepcie: 1, staršia estetická koncepcia ( hlasisti ) – preferovali rozum a rozvahu 2, mladšia estetická koncepcia ( preromantici )- vyzdvihujú ľudský cit, oslobodzujú umenie od presných pravidiel - v literatúre vznikajú pod vplyvom osvietenstva diela zamerané na výchovu a poúčanie čitateľov Francúzsky osvietenci: Denis Diderot - viedol veľkú skupinu encyklopedistov Dielo: Encyklopédia - dal podnet na jej vznik, uplatnil v nej poznatky z najrôznejších oddielov z filozofie a remesiel Jean – Jaques Rousseau Francois- Marie Arouet – Voltáire Anglický osvietenci: Daniel Defoe – Robinsom Crusoe Jonathan Swift – Gulliverove cesty
6.3. Slovenská osvietenská a klasicistická literatúra - Uhorskohospodársky veľmi zaostalé - obdobie feudalizmu a postupného formovania sa kapitalistických vzťahov ( zavádzanie manufaktúr ) - Habsburgovci osvietenský absolutizmus: - upevňujú vládny centralizmus - podporujú rozvoj obchodu, poľnoh. A priemyslu ( obmedzenie šľachty a posilnenie rozmachu meštianstva ) - reformy – Mária Terézia, Jozef II 1 tolerančný patent ( 1781 ) ( zrovnoprávnenie cirkvi = náboženská rovnosť ) 2 zrušenie nevoľníctva ( 1781 )- poddaný neboli osobne závislý od svojho pána, mohli sa slobodne, t.j. bez súhlasu zemepána ženiť, sťahovať sa alebo dať svoje deti študovať.
Ich povinnosti nezanikli 3 zrušenie žobravých rádov Národné obrodenie ( NO) - proces formovania slovenského národa v U, jeho politické oslobodenie z pod R-U nadvlády - Slovensko nemalo vlastnú šľachtu, ani kultúrne a politické ustanovenia => oporou národ. Uvedomenia bola iba inteligencia, kt. pochádzala z ľudu => má ľudový a demokratický charakter - Nemali sme vlastný jazyk a literárne tradície => bolo potrebné šíriť vzdelanie a osvietenské myšlienky, riešiť národné a sociálne otázky - Predstavitelia NO – národný buditelia PRVÁ FÁZA NO: osvietenské obdobie ( 1780 – 1820 ) - Snaha šíriť vzdelanie a osvetu => pozdvihnutie vzdelanostnej úrovne ľudu - Potreba kodifikácie ( uzákonenie spisovného jazyka ) Predstavitelia: Anton Bernolák, Juraj Fándly, Jozef Ignác Bajza DRUHÁ FÁZA NO : ( 1820 – 1835 ) - rozvíjanie národného povedomia v znamení myšlienky slovanskej vzájomnosti - obdobie nástupu klasicizmu Predstavitelia: Ján Hollý, Martin Hamuliak, (katolíci) Ján Kollár, Jozef Šafárik, ( evanjelici ) TRETIA FÁZA NO : ( 1835 – 1848 ) - obdobie nástupu Štúrovcov - obdobie revolučného spojenectva s ľudom - definitívne vyriešenie otázky spisovného jazyka ŠTVRTÁ FÁZA NO : ( 1843 – 1848 ) -vrcholná fáza NO, ktorú určujú 2 medzníky: 1., 1843 – kodifikácia spisovného jazyka 2., 1848 – revolúcia
6. 4. Začiatky slovenskej dramatickej tvorby - 1830 - v Liptovskom Mikuláši založil Gašpar Fejérpataky- Belopotocký – prvý slovenský ochotnícky krúžok - prvá hra, kt. uviedli – Ján Chlúpka – Kocúrkovo Ján Chalúpka - prvý úspešný slovenský dramatik => položil základy slovenskej dramatickej literatúry - poznal veľmi dobre malomestský život, kt. sa stal námetom jeho veselohier - do literatúry uviedol pojem ,, Kocúrkovo” => dodnes označuje pomery a ľudí s obmedzenými malomeštiackymi názormi Dielo: Kocúrkovo - s podtitulom ,, Len aby sme v hanbe nezostali“ - satira na život malého mesta, kt. predstavitelia myslia viac, ako v skutočnosti znamenajú => zobrazuje ich ako namyslených, no zároveň duševne i hospodársky zaostalých - kritizuje a ironizuje ich obmedzenosť, nevzdelanosť, hlúposť, duševnú prázdnotu, ich snahu prispôsobiť sa novým módnym prúdom - satira je humorne výsmešná, postavy sa stávajú smiešnymi tým, že chcú byť múdri, ukázať čo vedia a ukazujú, že aj to málo čo vedia, je chybné Komika: A, Charakterová - postavy charakterizuje menom, ký.
je v súlade s ich spoločenským postavením => chudobný zeman – Pán z chudobíc - falošné vlastenectvo, považuje sa za Maďara, hoci maďarčinu neovláda - čižmársky majster – Tesnošil a jeho rodina - nadutosť a obmedzenosť, opičenie sa po panských spôsoboch B, jazyková - „uhorská reč“ - je to zmiešanina maďarčiny, nemčiny, latinčiny so slovenčinou ó učiteľ Sloboda je vzdelaný, učená reč, hovorí prevažne po slovensky
Kocúrkovskú tematiku spracoval aj v ďalších hrách: Všecko naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Staruš plesnivec,.
|