Česká literatúra

• koncom 19.stor. začiatkom 20. stor. sa česká literatúra postupne ,,oslobodzuje“ od plnenia neumeleckých, teda spoločenských funkcií, ale aj neľahkých politických a sociálnych skutočností
• termínom česká moderna sa vyčleňuje literárna história v dejinách českej literatúry literárny život v rokoch 1895 – 1918
• Manifest Českej moderny – nemala dlhé trvanie
• do literárneho života vstupujú spisovatelia a kritici: Jozef Svatopluk Machar, Antonín Sova, František Xaver Šalda, Vilém a Alois Mrštíkovci
• ich cesty sa v literárnej tvorbe rozišli, no myšlienka vytvoriť novú literatúru sa nestratila

František Xaver Šalda

- kritik z povolania
- vydával vlastný časopis Šaldův zápisník
- začínal symbolistickými veršami a bránil svoju poéziu v stati Syntetism v novém umění
- medzivojnovú literatúru hodnotil vo svojom časopise
- tvorca novej formy kritickej eseje
- štýl jeho kritickej eseje je umelecký, i preto ho oprávnene označujú za „tvůrce české kritické mluvy“
- štýl jeho esejí je pojmovo presný a konkrétny, ale nechýba mu nasýtenie obraznosťou symbolov a výrazom metafor

- svoje názory na umenie a literatúru sústredil do prác:
Boje o zítřek,
Moderní literatura česká,
Duše a dílo
- Vývinové otázky poézie 19. a 20. storočia prináša výber F.X. Šalda o poézií

Otakar Březina

- začínal poviedkami
- upútal básnickou prvotinou Tajemné dálky, v ktorej zaujímavo pracuje s motívom tragického pocitu zo života (básne: Vůne zahrad mé duše, Mrtvé mládí, Moje matka)
- v prvotine sa objavuje aj vzťah umenia a pozemského života, ktoré stavia proti sebe
- umenie je mu priestorom osamotenia
- tragický pocit života prehĺbil v druhej básnickej knihe Svítaní na západě, kde motív smrti je totožný s pojmom západ a pesimistické vnímanie života vrcholí v zbierke Větry od pólů

- posledné dve zbierky: Stavitelé chrámu a Ruce sú návratom k životnej skúsenosti
- myšlienkové zázemie Březinovej poézie vytváralo presvedčenie, že ľudstvo je spojené s vesmírom, minulosť je obsiahnutá v budúcnosti a odpovede nachádzame vo vôli, ktorá ovláda svet, problémy sveta možno prekonať nielen vzájomným súcitom a citom, ale aj poznaním vesmíru
- popri poézii sa venoval aj eseji a ostali po ňom nedokončené Skryté dějiny

Antonín Sova

- predstaviteľ symbolizmu
- jeho poézia najprv smerovala k realizmu, sústreďoval sa na sociálne motívy
- medzi básnikov moderny sa včlenil svojou analytickou zbierkou Zlomená duše a intímnou knihou veršov Vybouřené smutky
- Sovovu poéziu možno rozčleniť na prúd spoločenskej a na prúd osobnej (intímnej) lyriky, hoci obidva splynú v zbierkach: Zápasy a osudy, Žně a Básnikovo jaro

Petr Bezruč

- začínal prózou (Studie z Café Lustig)
- jeho básne sú od začiatku výrazne epické
- je autorom básnickej knihy Slezské písně- tvoria tri motivické okruhy: intímny, sociálny a národný