Predvojnové umelecké avantgardy
Predvojnové umelecké avantgardy
Avantgarda:
• z franc. : ľ avant – garde = predvoj • názov pre moderné a umelecké smery a školy v rôznych druhov umenia (hlavne výtvarné umenie a literatúra) na začiatku 20. storočia • zväčša sa viažu k obdobiu pred vypuknutím 1. svetovej vojny • pri časovom vymedzení a vnútornom rozčlenení vládne dodnes nejednotnosť • zaraďujeme tu : kubizmus, futurizmus, dadaizmus, surrealizmus • v umení doznieva symbolizmus (posymbolizmus, postimpresionizmus) • vo svete sa vyhrocuje spoločenská situácia, ktorá smeruje k 1. svetovej vojne, ale zároveň svet disponuje novými technickými a vedeckými poznatkami (rozvoj fyziky, chémie, ... )
Spoločné znaky:
1. kolektivizmus a programotvorné úsilie - jednotlivé prúdy zostavujú jednotlivé manifesty, programy, už to nie sú osamelý jednotlivci, ale organizovaná skupina umelcov podobných názorov 2. vzdor umelcov voči spoločnosti - odmietavo sa postavili, spája sa aj s politikou 3. východiskom je literárna moderna z posledných desaťročí 19. storočia
Kubizmus:
- najviac rozšírený vo Francúzsku - z lat. slova : cubus = kocka - geometrické tvary - najprv sa sformuloval ako umelecký smer vo výtvarnom umení (Picasso Pavol) - v literatúre : Guillaume Apollinare - umelecký smer, ktorý sa vyznačuje geometrickým riešením zobrazovaných predmetov Futurizmus:
- Taliansko, Rusko - z lat. slova: futurus = budúci - odmieta starú estetickú tradíciu, oslavuje modernú civilizáciu, obdivuje techniku, modernizáciu, zrýchlený rytmus života, presadzoval kult sily a činu - básnici oslobodili slovo z ustálených väzieb, zrušili interpunkciu, využívali onomatopoje, ... - Filippo Tommaso Marinetti – tvorí manifestu futurizmu - V Rusku sa rozvinul do kubofuturizmu Predstavitelia: Majakovskij, Chlebnikov - vytvorili nový veršový útvar: báseň – pásmo, v ktorom voľne spája zážitky z rôznych miest, medzi ktorými nie priamy vzťah, kubofuturisti spájali skutočnosť a sen, reálno a nereálno, ...
Konštruktivizmus:
- Rusko - z lat. slova: cetruetio = zostrojené, zostavené - dôraz kladie na racionálnu a konštrukčnú štruktúru umeleckého diela, na významovú stránku, námet a úspornosť vyjadrovania, ...
Akmeizmus:
- z gr. slova: akmé = vrchol, vyvrcholenie - literárny smer v ruskej literatúry, v poézií - zmysel poézie videl v zobrazovaní reálneho sveta vecí, ktoré autori nazývali pravými menami, odmietali symboly a zbytočnú metaforickosť - presadzovali jednoznačný obraz a jazyk
Imanigizmus:
- Amerika, Anglicko, Rusko - Imanigisti využívali hovorovú reč, zdôrazňovali prirodzený výraz, celý obraz s detailmi - Odmietali strofy, pravidelný rým, tvorili voľné verše, ... Dadaizmus:
- Švajčiarsko - z fr. Slova: dada = hračka - hlásal nezlučiteľnosť umenia s lyrikou, spontánnosť a rozklad jazyka (deštrukciu) - básnici zaradovali slová do veršov bez zmyslu, zrušili vetnú skladbu, nelogickosť mala vyjadrovať komickosť - Tristan Tzara – básnik, ktorý sformoval program dadaistov
Surrealizmus:
- Francúzsko - z fr. slova: la surrealiteé = nadreálno - umelecký smer založený na snahe spontánne a bez rozumovej kontroly to, čo sa deje v ľudskom podvedomí - literatúra chce pôsobiť na čitateľa, využíva metaforu, symboly, alegóriu, autori odmietali rytmus, rým, ... - sa inšpiruje psychoanalýzou Sigmunda Freunda, ktorý tvrdil, že zdrojom ľudskej aktivity je podvedomie, psychický automatizmus - zakladateľom je: André Breton – definoval surrealizmus ako čistý psychický automatizmus pomocou, ktorého umelec slovom alebo písmom zachytáva pohyb myšlienky
- hlavní predstavitelia: Július Lenko, Vladimír Reisel, Štefan Žáry - nadrealisti zaviedli do slovenskej poézie nový útvar: • báseň – pásmo: dôsledne voľný verš, využíva genetívovu metaforu • vydali zborník: Áno i nie (1938)
Guillaume Apollinaire
- vlastným menom : Weihelm Apollinaris Kotrowicky - francúzsky avantgardný básnik a prozaik, dramatik - predstaviteľ kubizmu, zakladateľ nového smeru kubofuturiznus - autor názvu umeleckého smeru surrealizmus
Tvorba: - Zavraždený básnik: autobiografická próza, ktorá vypovedá o jeho zložitom dospievaní
- Alkoholy: najznámejšia básnická zbierka, spracoval tu rozličné témy, nálady a použil rozličné básnické techniky, prelínanie minulosti a prítomnosti, obmieňajú sa prírodné a civilizačné motívy, pohráva sa s nimi tak, aby vyvolávali rozporu plné nálady, na vyjadrenie pocitov a nálad využívali farby a farebnosť. Hl. téma: oslava života a človeka - spoločným znakom zbierky je radostné opojenie zmyslovými pocitmi a predstavami, očarenie životom, zrušenie interpunkcie a osamostatnenie verša Alkoholy - úvodná báseň: Pasmo: - polytematická báseň, autor tu porušil starú koncepciu logického rozvíjania myšlienky a nahradil ju voľným pásmom nesúvislých úvah, predstáv, pocitov a spomienok, staré sa strieda s novým, veselé s vážnym, všednosť so sviatočnosťou. Sled tém: 1. Nový svet 2. Priemyselné štvrte 3. Spomienky na detstvo 4. Pocity v kostole pred obrazom Panny Márie 5. Cestopis miest, ktoré navštívil 6. Obrazy z nočných putík v kontraste s dňom - Kaligramy: básnická zbierka napísaná počas vojny na fronte Podtitul: Básne mieru a vojny - Tiréziové prsníky: dráma, programové dielo divadelnej avantgardy predchodcu Absurdnej drámy - Sediaca žena: román Ruská avantgardná literatúra
Velemir CHlebnikov
• výrazná osobnosť kubofuturizmu, žil kočovným životom, bol fantasta, • vymýšľal nové slová a rýmy, rozbíjal vetnú skladbu a hľadal jej novú logiku
Tvorba: - Vojna v myšej pasci: protivojnová poéma - Diela: zbierka básní - Slovo ako také: zbierka básní
Vladimir Majakovskij
• ruská básnik, dramatik, výtvarník • od 15. rokov sa zúčastňoval na ilegálnej politickej práci v radoch Boľševikov, za čo ho aj prenasledovali • počas revolúcie písal agitačné veršíky, články (agitky), maľoval politické plagáty • vytvoril si vlastný stupňovitý verš, rázny a úsečný verš s výraznou interpunkciou • do poézie vnášal hovorový jazyk, novotvary, nezvyčajné metafory, obľuboval hyperboly
Tvorba: • Oblak v nohaviciach • Vojna a mier • Človek - všetky sú poémy - spája ich téma nenaplnenej lásky s predtuchou revolúcie a vierou v oslobodenie človeka • Ploštica • Horúci kúpeľ - všetky sú satirické hry, v ktorých útočil na málomeštianstvo • 150 000 000 • Vladimír Iľjič Lenin - sú to poémy považované za zakladateľské diela sovietskej poézie • Básne • Veľavážený súdruhovia potomci • Záviďte mi - sú to výbery, ktoré vyšli v slovenčine
Sergej Jesenin
• pochádzal z roľníckeho prostredia • v rannej mladosti odišiel do Moskvy a odtiaľ do Petrohradu • v jeho poézií sú dva obdobia
1.obdobie: vytvárajú motívy z rodnej dediny, v ktorom je smútok za uplynulým časom i životom Tvorba: - Pieseň o veľkom pochode - Perzské motívy – ľúbostné verše
2.obdobie: tvoria ho bohémske verše, v ktorých vrcholí jeho smútok za detstvom a hlboký zmätok z rušnej revolučnej doby Tvorba: - Spoveď chuligána - Básne škandalistu, - Krčmová Moskva, - Čierny človek, ...
• do rokov vojny patrí aj vznik lyrického ,,príbehu“ Anna Sneginova • dielo: Dúha : lyrizmus Jeseninovho debutu - ťaží zo skúsenosti a poznania prírody, voľného života mimo mesta • revolúciu zobrazil v poéme: Balada o 26 • považuje sa najvýraznejšieho básnika ruskej prírody • zaujímavá je aj básnikova precitlivenosť na prácu so zvukom verša Diela: - Výber poézie S. Jesenina - Biela Rus • v jeho poézií príroda žije i prostredníctvom farby Česká literatúra • koncom 19.stor. začiatkom 20. stor. sa česká literatúra postupne ,,oslobodzuje“ od plnenia neumeleckých, teda spoločenských funkcií, ale aj neľahkých politických a sociálnych skutočností • termínom česká moderna sa vyčleňuje literárna história v dejinách českej literatúry literárny život v rokoch 1895 – 1918 • Manifest Českej moderny – nemala dlhé trvanie • do literárneho života vstupujú spisovatelia a kritici: Jozef Svatopluk Machar, Antonín Sova, František Xaver Šalda, Vilém a Alois Mrštíkovci • ich cesty sa v literárnej tvorbe rozišli, no myšlienka vytvoriť novú literatúru sa nestratila
František Xaver Šalda
- kritik z povolania - vydával vlastný časopis Šaldův zápisník - začínal symbolistickými veršami a bránil svoju poéziu v stati Syntetism v novém umění - medzivojnovú literatúru hodnotil vo svojom časopise - tvorca novej formy kritickej eseje - štýl jeho kritickej eseje je umelecký, i preto ho oprávnene označujú za „tvůrce české kritické mluvy“ - štýl jeho esejí je pojmovo presný a konkrétny, ale nechýba mu nasýtenie obraznosťou symbolov a výrazom metafor
- svoje názory na umenie a literatúru sústredil do prác: Boje o zítřek, Moderní literatura česká, Duše a dílo - Vývinové otázky poézie 19. a 20. storočia prináša výber F.X. Šalda o poézií
Otakar Březina
- začínal poviedkami - upútal básnickou prvotinou Tajemné dálky, v ktorej zaujímavo pracuje s motívom tragického pocitu zo života (básne: Vůne zahrad mé duše, Mrtvé mládí, Moje matka) - v prvotine sa objavuje aj vzťah umenia a pozemského života, ktoré stavia proti sebe - umenie je mu priestorom osamotenia - tragický pocit života prehĺbil v druhej básnickej knihe Svítaní na západě, kde motív smrti je totožný s pojmom západ a pesimistické vnímanie života vrcholí v zbierke Větry od pólů
- posledné dve zbierky: Stavitelé chrámu a Ruce sú návratom k životnej skúsenosti - myšlienkové zázemie Březinovej poézie vytváralo presvedčenie, že ľudstvo je spojené s vesmírom, minulosť je obsiahnutá v budúcnosti a odpovede nachádzame vo vôli, ktorá ovláda svet, problémy sveta možno prekonať nielen vzájomným súcitom a citom, ale aj poznaním vesmíru - popri poézii sa venoval aj eseji a ostali po ňom nedokončené Skryté dějiny
Antonín Sova
- predstaviteľ symbolizmu - jeho poézia najprv smerovala k realizmu, sústreďoval sa na sociálne motívy - medzi básnikov moderny sa včlenil svojou analytickou zbierkou Zlomená duše a intímnou knihou veršov Vybouřené smutky - Sovovu poéziu možno rozčleniť na prúd spoločenskej a na prúd osobnej (intímnej) lyriky, hoci obidva splynú v zbierkach: Zápasy a osudy, Žně a Básnikovo jaro
Petr Bezruč
- začínal prózou (Studie z Café Lustig) - jeho básne sú od začiatku výrazne epické - je autorom básnickej knihy Slezské písně- tvoria tri motivické okruhy: intímny, sociálny a národný - sociálne motívy sú burcujúce, hoci majú tragický podtón: Michalkovice, Leonidas, Ján, 70 000
- Bezruč zostáva osobitý aj v básňach, ktoré vybudoval na vlastenecky ladených motívoch: Den Palackého Praga caput regni - roku 1930 vyšla druhá básnická kniha Stužkovská modrá - súbor nepublikovanej poézie vydali pod názvom Přátelům i nepřátelům
Fráňa Šrámek
- jeho básne podnecovali impresionizmus, prudká zmyselnosť a myšlienková nesústredenosť - výsledkom napätia medzi skutočnosťou meštiackej spoločnosti a básnikovým svetom sú básnické zbierky: Modrý a rudá, Života bído, přec tě mám rád - Šrámek vniesol do českej literatúry umelecký smer vitalizmus - v jeho diele sa nadšenie zo života, prirodzenosť všetkých činov uskutoční predovšetkým iba ako romantické napätie medzi telom a dušou - próza a verše dal do služby hlasu duše, bezradných, citovo motivovaných útekov do prírody - vyvrcholenie tohto nerovného zápasu medzi realitou a snom, medzi túžbami a skutočnosťou v jej dravosti, krutosti a bezohľadnosti ponúka vo svojich románoch Stříbrný vítr, Křižovatky a Tělo
|