Svetová literatúra po roku 1945

Americká literatúra

Vznikla tu skupina autorov Beat generation, ktorí písali o zážitkoch z vojny, ktoré sami prežili a opisovali tradičný americký spôsob života. Politická kríza v USA sa odrazila v menšinovej literatúre.

Jerome David Salinger - bol priekopník v písaní psychologických románov. Preslávil sa svojím dielom Kto chytá v žite - psychologický román, ktorý opisuje dva kritické dni 16. ročného hrdinu Holdena. Vyhodili ho zo školy, bál sa vrátiť domov a preto sa tri dni túla po New Yourku. Je ponorom do duše mladého človeka, ktorý má svoje ideály a zároveň myšlienky dospeláka. Stretáva sa s rôznymi ľuďmi a odsudzuje ich pretvárku, falošnosť a pokrytectvo. Sám hľadá lásku a túži po tom, že raz bude stáť v žitnom poli a bude zachraňovať deti, ktoré sa tam budú hrať, aby nespadli do priepasti. Holden je novodobý rebel, ktorý sa stavia proti konvenciám a dospeláckemu svetu. Hovorí slangovým jazykom a vulgarizmami. Americkí autori v ňom videli ideálneho hrdinu.

Joseph Heller - bol najslávnejší dramatik a prozaik. Počas vojny bol poručíkom amerického letectva, po vojne sa živil tvorbou reklám. Preslávil sa románom Hlava XXII. Tento román začína mottom: ,, Hlave XXII neprešiel nikto cez rozum.“ Hlava XXII je súbor príkazov, zákazov a nariadení, ktoré sú nezmyselné. Hlavný hrdina je kapitán Yossarian (joserien), ktorý je nepriateľ tejto hlavy. Uvedomil si svoje bezvýchodiskové postavenie a rozhodol sa, že sa urobí hlupákom a takto nachádza východisko zo situácie.

Francúzska literatúra

Vyrastá z bohatých kultúrnych tradícií minulých storočí. Najväčší rozmach dosiahla avantgarda, ktorej tvorba vyvrcholila medzi dvoma vojnami, ale neustáva ani dnes. Po 2. sv. vojne celý národ bojoval proti neľudskému fašizmu, za humanizmus a spoločenskú spravodlivosť.
Existencializmus je myšlienkový a umelecký prúd, ktorý skúma otázky existencie človeka. Existencialisti sa vo svojich dielach obracajú na človeka s filozoficko-etickým posolstvom. Zdôrazňujú osobnú slobodu jednotlivca. Jednotlivec prekonáva základný životný pocit nezmyselnosti, opustenosti, úzkosti a beznádeje. Slobodu dosahuje tým, že sa nepodriaďuje okolnostiam, rozhoduje sa iba na základe vlastnej vôle.

Jean Paul Sartre - vyštudoval filozofiu. V roku 1964 mu bola udelená Nobelová cena, ale ju neprijal. Vo svojci dielach píše o ponurom, tmavom svete bez vzduchu a slnka, svet hynutia a smrti a hovorí o nezmyselnosti ľudskej existecie. Tvorba:
Hnus - nemá zápletku, hlavný hrdina Rokten vedie jednotvárny život, chodí do knižnice a píše o živote markíza. Rokter je znechutený a zhnusený zo života, hlása falošnosť vedy, k ľuďom cíti pohŕdanie. Knihu nedopíše a odíde z mesta, pretože sa takto cíti slobodným.
Múr - zbierka poviedok mapuje príbeh ženy Evy, ktorá ošetruje svojho chorobomyselného manžela
Bytie a ničota - filozofické úvahy o existencii človeka
Divadelné hry - Muchy, S vylúčením verejnosti

Albert Camus - dostal nobelovu cenu, v dielach opisuje svet plný krásy, svetla, slnka, pláže, more, miluje život a človeka. Tvorba:
Cudzinec
Mor - dej sa odohráva v meste Oran, kde vypukol mor. Hlavnou postavou je lekár, ktorí zachraňuje ľudí. Nakoniec zistí, že každý človek má v sebe individuálny mor a autor prichádza na to, že sa dá liečiť iba vtedy, ak sa obetuje za iných.

Antoan de san Exuperi - zomrel keď pilotoval lietadlo. Tvorba:
Zem ľudí
Vojnový pilot
Pošta na juh
Malý princ - filozofická rozprávka, kniha pre dospelých napísaná detskými očami.
Nemecká literatúra

Po 2. sv. vojne sa rozvíjala v zložitej situácii s komplexom viny za vojnové hrôzy. Mnohí spisovatelia pociťovali depresiu a strach pred budúcnosťou, preto existencializmus, ktorý prichádzal z Francúzska, našiel v radoch inteligencie značný ohlas. Súčasne vládla medzi spisovateľmi rôznorodosť politických a estetických názorov. Ani Skupina 47, ktorá združovala väčšinou známych spisovateľov, nebola jednotnou literárnou školou, skôr voľným združením názorovo blízkych autorov.

Heinrich Boll - prvý román Kde si bol, Adam? sa pokúša vyrovnať s problémom vojny. Psychická deformácia človeka spôsobená vojnou je námetom románu, Adam nepovedal jediné slovo.
Román Dom bez strážcu
Biliard o pol desiatej
Klaunove názory predstavuje kritický pohľad na život v Nemecku. Román je založený na vnútornom monológu hrdinu, prelínaní motívov a časových rovín, v ktorých mravne čistý hrdina chce zostať človekom uprostred chaotického sveta.

Gunter Grass - prvý román Plechový bubienok, vyvolávala jeho tvorba búrlivé diskusie svojím groteskno-absurdným zobrazením skutočnosti. Groteskný pohľad na nacizmus predstavuje novela Mačka a myš a román Psie roky. Hoci Grass nehodnotí zobrazovanú skutočnosť, dosahuje jeho nový uhol pohľadu na spoločnosť veľkú pôsobivosť a presvedčivosť.

Bertolt Brecht - do literatúry vstúpil na konci 1. sv. vojny. koncom 20. rokov sa stal dramaturgom a režisérom Nemeckého divadla v Berlíne. Postupne dospel k presvedčeniu, že tradičná dráma nevyhovuje novým podmienkam a v polovici 30. rokov začal uplatňovať princípy epického divadla. Prvá úspešná hra Žobrácka opera predstavuje kritiku spoločnosti. V epickej dráme Matka Guráž a jej deti využil Grimmelshausenov príbeh 30- ročnej vojny. Na pozadí historickej drámy Život Galileiho uvažuje Brecht o zmysle ľudského konania, o ústupkoch, ktoré človek spraví pod tlakom okolností. Typickou epickou drámou je Kaukazský kriedový kruh- podobenstvo zápasu dobra a zla.

Talianska literatúra

Do spoločenského diania sa zapájali umelci, ktorí chceli zbaviť umenie abstraktnosti a venovať pozornosť povojnovej skutočnosti. Na začiatku 50. rokov sa v literatúre aj vo filme, sformuloval neorealizmus. Nadviazal na realistické tradície a súčasne analyzoval sociálne problémy povojnového Talianska. Hrdinami sa stávajú jednoduchí ľudia vidieka i veľkomestských triednych štvrtí so svojimi starosťami a problémami. Spisovatelia sa stavajú kriticky k sociálnym a spoločenským nedostatkom, využívajú ľudový jazyk, jasné a nekomplikované vyjadrovanie. Neorealizmus preslávila najmä kinematografia.

Alberto Moravia - Debutoval románom Ľahostajní, ktorý je kritikou života meštiackej spoločnosti počas vlády fašistov v Taliansku. Chcel pravdivo zachytiť skutočnosť a ľudské charaktery, čo sa mu darilo nielen v poviedkach: Rímske poviedky, Nové rímske poviedky, ale najmä v románoch.
Rimanka, dielo hlbokého psychologického dosahu- vernosť rímskemu prostrediu.
Najväčší ohlas získal román Vrchárka. Črty existencializmu má román Nuda z prostredia rímskych boháčov.
Divadelnými hrami, napr. Beatrice Cenci a Život je hra nedosiahol Moravia taký úspech ako prózou, v ktorej spája realitu života s psychickým ponorom do vnútra hrdinov.
Anglická literatúra

Po 2. svetovej vojne vo Veľkej Británii existovalo niekoľko literárnych smerov. Najviac sa používal existencionalizmus a vznikla absurdná dráma. Niektorí umelci sa spojili do skupiny Rozhnevaní muži a vytvorili nový román - antiromán.
Antiromán - dej sa minimalizuje, malý počet postáv, postavy sú odpsychologizované (nevieme čo si myslia) a častokrát nemajú ani meno, vystupujú pod on, ona. Vzťahy medzi ľuďmi sa nekomentovali, iba skonštatovali, dôležité sú dialógy.

Alan Robbe Grillet - zakladateľ nového románu. Jeho diela:
Gumy - detektívka
La Jalousie - názov má dva významy- žalúzie a žiarlivosť. Dej príbehu sa odohráva v byte, pozorovateľ sleduje život cez žalúzie. Sleduje byt manželov, v ktorom manžel chce odhaliť neveru manželky. Koniec príbehu sa nedozvieme lebo sa zatiahnú žalúzie.

Absurdná dráma - nemá kompozičné prvky, skladá sa iba z veľkého množstvo obrazov, ktoré na seba dejovo nenadväzujú. Nie vždy je rozdelená na dejstvá a výstupy, väčšina má iba obrazy. Základom je neskutočný absurdný príbeh, ktorý sa odohráva v bližšie neurčenom čase. Texty sú symbolické, ale vždy znamenajú nejaké všeobecné ohrozenie. Postavy nie sú charakterizované, vedú monológy, čím naznačujú neschopnosť komunikovať s iným človekom. Výpovede sa často opakujú, čím sa zdôrazňuje tzv. chodenie v kruhu - bezvýchodisková situácia. Hry sa začínajú a končia rovnako, menia sa iba postavy a nič sa nevyrieši.

Samuel Beckett - písal po anglicky neskôr po francúzsky. Tvorba:
Čakanie na Godota- divadelná hra, má dve dejstvá. V prvom je na scéne Estragón a Vladimír. Rozprávajú sa, že čakajú na Godota. Godot je postava, ktorú nevieme identifikovať kto to je. Vedú zvláštny dialóg, uprostred ktorého príde na scénu pán a má na povraze uviazaného sluhu. Na konci dejstva im príde niekto povedať, že Godot nepríde. V druhom dejstve Estragón a Vladimír opäť čakajú na Godota, vedú rozhovor, príde sluha so svojim pánom, ale ten sedí na vozíku a je od neho závislí. Na konci príde neznámy a povie: ,, Pán Godot vôbec nepríde“ a tým sa hra končí.

Ruská literatúra

Tragédia 2. sv. vojny bola pre ruské i neruské národy taká veľká, že i niekoľko rokov po nej sa spisovatelia vracali k tejto tematike. Vtedy bol povolený len smer socialistický realizmus, preto mnohé diela tých čias vyznievajú schematicky.

Boris Pasternak - publikoval filozofické verše v 20. a 30. rokoch. pomocou metafor, kontrastov a paradoxov vyjadril myšlienku jednoty človeka a prírody. Búrku protestov a následné prenasledovanie vyvolal román Doktor Živago. Kritika mu vyčítala protisovietske tendencie a odmietli mu ho vydať. Pasternaka vylúčili zo Zväzu sovietskych spisovateľov, a keď mu r. 1958 Kráľovská akadémia vied v Štokholme udelila Nobelovu cenu, bol nútený ju odmietnuť. Prevzal ju až r. 1989 jeho syn.

Alexander Solženicyn - Už prvou novelou Jeden deň Ivana Denisoviča získal svetové uznanie. Podstata novely spočíva v absolútnej negácii vonkajšieho dramatizmu a ideologickej analýzy. R. 1963 vydal Solženicyn poviedky Príbeh na stanici Krečetovka, Matrionina chalupa, Vo vyššom záujme. V roku 1973 vyšlo vo Francúzsku dielo Súostrovie Gulag. Solženicyna zbavili štátneho občianstva a bol vypovedaný zo Sovietskeho zväzu. Odišiel aj s rodinou do USA, kde napísal diela Rakovina a Červené koleso.