Tartüffe

Hlavné postavy: Tartüffe, Orgon. Tartüffe je typom svätuškára, ktorý sa vie dobre pretvarovať. Votrie sa do priazne meštiaka Orgona, aby získal jeho ženu a majetok. Pritom sa však tvári, že sa zaujíma o jeho dcéru. Orgona na tieto veci ho upozorní slúžka, ale on tomu nechce uveriť. Preto sa skryje za záves a na vlastné oči sa presvedčí o svojej chybe. Zachráni si tak manželstvo aj majetok.

Zdravý nemocný

Slúžka prehovorí svojho pána Argona, aby sa pretvaroval, že je mŕtvy. Ten touto cestou zistí, že manželku jeho smrť vôbec nezraní a navyše je mu aj neverná. Moliére pri predstavení tejto hry zomrel.

Klasicizmus v Nemecku

Gotthold Ephraim Lessing - bol dramaturgom divadla v Hamburgu, svoje skúsenosti opisuje v diele Hamburská dramaturgia. Z ďalších diel sú najznámejšie Emilia Galotti (tragédia, v ktorej kritizuje požiadavku francúzskeho klasicizmu, že hrdinom tragédie nemôže byť príslušník meštianstva, príbeh je o zavraždení dcéry vlastným otcom) a Mína z Baruhelmu (príbeh lásky Míny a mladého dôstojníka, väčšina deja prebieha v dostavníku).

Johann Christoph Gottshed - menej známy predstaviteľ nemeckého klasicizmu

Slovenská klasicistická literatúra

Obrodenecká literatúra - 1. fáza

Mária Terézia bola pokroková panovníčka, ktorá vládla v rokoch 1740 - 1780. Podporovala poľnohospodárstvo, zavádzala reformy (najznámejšia - Urbár - nevoľníci nemuseli pánovi odovzdávať celú úrodu, ale iba jej časť).

Jozef II. (1780 - 1790) - ešte pokrokovejší panovník ako Mária Terézia. Založil rôzne patenty, napr. tolerančný patent (zrovnoprávnenie protestantov s katolíkmi), zákon o náboženskej rovnosti, zrušenie nevoľníctva a založenie poddanstva. Upevnil svoju moc, zveľaďoval hospodárstvo, podporoval šírenie osvietenstva a kultúry, odstránil cenzúru, uzákonil slobodu tlače a zhromažďovania - začali vychádzať noviny a časopisy.

Obrodenecká literatúra - 2. fáza

V tomto období vzniklo Slovenské národné hnutie s hlbokým ľudovým rázom, ale aj učené spoločnosti, ktoré pomáhali šíreniu osvietenstva.

Osvetová činnosť katolíckych vzdelancov sa sústreďovala hlavne v Slovenskom učenom tovarišstve, ktoré v roku 1792 založili Anton Bernolák a Juraj Fándly. Sídlilo v Trnave, pobočky však boli aj v iných mestách (Bratislava, Nitra, Rožňava, Solivar, Jáger, Košice, Prešov, Ostrihom, atď.). Táto učená spoločnosť zaznamenala plodnú činnosť, nadviazala kontakt s ľudom, rozvíjala učenie a kultúru, neskôr sa zaslúžila o založenie slovenčiny.

Evanjelici mali národno-buditeľský zámer, založili Učenú spoločnosť banského okolia v Banskej Štiavnici. Používali český jazyk, vydávali noviny (Prešporské noviny) a časopisy (Staré noviny literního umění - vydavateľ Societas slavica).

Anton Bernolák (1762 - 1813)
- pochádzal zo Slanice na Orave, študoval na Trnavskej teologickej fakulte. Ešte počas štúdia v roku 1787 napísal dielo Disertatis philológico-critica de literis Slavorum (Jazykovedno-kritická rozprava o slovanských písmenách, rozprava - útvar vedeckej spisby). V tomto diele ide o založenie spisovnej slovenčiny nazývanej bernolákovčina (jazyk založený na reči Trnavského kultúrneho centra - kultúrnej západoslovenčiny, má aj prvky stredoslovenského nárečia). Iné diela: Slovar slovenský česko-nemecko-latinsko-uherský (najväčšie jazykovedné dielo tej doby), Grammatica slavica (Slovenská gramatika - rozvíja tu znaky slovenského jazyka), Ortographia slovaca (rozvíja tu slovenský pravopis).

Hlavné znaky bernolákovčiny: neboli písmená y, ý, ä ani dvojhlásky, neplatil rytmický zákon, namiesto šť sa písalo šč (ščestí), koncovky s písmenom e (kotel, oves, ocet), atď.