Juraj Fándly (1750 - 1811)
- osvietenecký kňaz a spisovateľ, ktorý ako prvý začal používať bernolákovčinu. Dielo Dúvěrná zmluva medzi mníchem a ďáblem je satirickým dialógom, v ktorom sa rozpráva mních Athanazius s diablom Titinilom. Cez diabla autor kritizuje tzv. žobravé rehole mníchov, ktoré Jozef II. neskôr zrušil. Diabol je v diele sám spisovateľom.

Fándly pôsobil v dedine Naháč, kde robil rôzne poľnohospodárske pokusy a snažil sa povzniesť spôsob hospodárenia. Vlastné skúsenosti rozviedol v poľnohospodárskych spisoch, kde poúča roľníkov: Piľní domajší a poľní hospodár, O úhoroch a včelách (hovorí tu o tom, ako sa menia osivá podľa druhu pôdy a poúča o chove včiel), Slovenský včelár, zelinkár. Tieto diela sú osvietenské.

Jozef Ignác Bajza
- katolícky kňaz, člen Slovenského učeného tovarišstva. Napísal prvý slovenský román René mláďenca príhodi a skúsenosťi, ktorý bol v „bajzovčine“ (lebo odmietal bernolákovčinu, kvôli jazyku sa na Fándlyho a Bernoláka hneval). Ďalšie dielo - Slovenské dvojnásobné epigrammata.

René mláďenca príhodi a skúsenosťi

Prvá časť diela má cestopisný charakter. Hlavnou postavou je René, ktorého v Benátkach vychováva Don Barlet. Ten mu nájde iného vychovávateľa Stiphouta (Stipíta). René a Stipít cestujú na lodi, aby lepšie spoznali svet. Dostali sa až do Káhiry, kde sa René zaľúbil do dcéry mohamedánskeho patriarchu. Ľudia, ktorí im závideli, ich obžalovali, že potupili mohamedánske náboženstvo. Boli odsúdení na smrť, ale z Káhiry sa im podarilo ujsť na Slovensko. Tu sa začína druhá časť príbehu. V nej sa hovorí o živote Reného a Stipíta, ale aj o ťažkom živote ostatných ľudí na Slovensku.

Slovenská klasicistická poézia

Prevažovala takzvaná anakreónska poézia, v ktorej sa opisovalo hlavne priateľstvo, víno, zábava, láska a užívanie života.

Ján Hollý - Svätopluk
Augustín Doležal - Pamětná celému světu tragedie (tragoedie)

Juraj Palkovič (1769 - 1850)
- bol veľkou kultúrnou osobnosťou, zaoberal sa národnobuditeľskou činnosťou, okrem poézie písal aj ľudové kalendáre.

Chvála moudrosti

„Nejvýbornejší a mezi všemi lidskými věcmi nejdražší a nejnepreplacenější věc jest zaisté pravá osvísenost, moudrost, anebo známost rozličných věcí, vzdělaný rozum.“
„Jsem ouplně přesvědčen, že se ani jednotlivým lidem ani celým obcím zhola nemůže dobře vésti, u nichž není umění, šlechetnosti, v nichž hloupost, zlost, barbarství panuje.

Bohuslav Tablic (1769 - 1832)
- napísal štvorzväzkové dielo anakreonskej poézie - Poezye (jedna z najznámejších častí - Paměti česko-slovenských básnířův aneb veršovcův), vydal aj diela starších básnikov pod názvom Slovenští veršovci. Spolu s Palkovičom vniesol do literatúry svetské prvky a oslávil národnú minulosť.