Romantizmus vo svetovej literatúre

Romantizmus vo francúzskej literatúre

Victor Hugo
a) Poézia: Legenda vekov - cyklus epických básni
b) Dráma: Cromwell - dôležitý predhovor – manifest romantizmu (autor hovorí pravidlách tvorby), Hernani, Ruy Blas
c) Próza: Chrám Matky Božej v Paríži

Rozbor diela Chrám Matky Božej v Paríži
Dej sa odohráva v stredovekom Paríži, v jeho uličkách i predmestiach, v katedrále Notre dame.

Je Sviatok bláznov. Dej sa začína hrou Pierra Gringoira, mladého spisovateľa. Postupne stráca všetkých divákov. Oni upriamili pozornosť na voľbu kráľa bláznov. Túto súťaž vyhráva Quasimodo. Jeho výzor je najstrašnejší. Hluchý zvonár sa teší priazni davu. Frollo pokrikuje po Cigánke Esmeralde, ktorá vystupuje s cvičenou kozičkou. Smutný Pierre s deravými vreckami sa poberie túlať parížskymi uličkami. Tam sa stane svedkom prepadu mladej dievčiny, ktorú zachráni mladý vojak Phoebus. Túla sa ďalej a nakoniec sa dostane medzi spodinu spoločnosti, kde ho chcú popraviť. Keďže úlohu, ktorú mu žobráci dali, nesplní, život mu môže zachrániť len žena, ktorá by ho chcela. Na prekvapenie všetkých sa prihlási pekná, mladučká cigánka Esmeralda, dievčina, ktorá sa živí tancom a predvádzaním šibalských kúskov svojej kozičky Džali.

Pierre je teda zachránený. Ich manželstvo však nie je ani manželstvom, pretože Esmeralda je zaľúbená do Phoeba. Ten si žije život vyššej spoločnosti a je zasnúbený so svojou sesternicou. Quasimoda bičujú na námestí a nikto s ním nemá zľutovanie, jediná E. mu dáva napiť z čutory. Jedného dňa si Phoebus dohodne schôdzku s Esmeraldou. Esmeralda prijme a na schôdzku sa veľmi teší. Claude Frollo má o Esmeraldu taktiež záujem. To on ju chcel dať uniesť, Phoebus zmaril jeho plán. Keď odhalí ich schôdzku, zúri. Prenajme si v hostinci izbu hneď vedľa ich izby a chce Phoeba prebodnúť nožom. Esmeralda omdlieva a preberá sa až na súde, kde sa pod ťarchou mučenia priznáva, že sa pokúsila Phoeba zabiť. Phoebus sa však po zákroku šarlatána zachráni. Esmeralda je odsúdená na smrť a uvrhnutá do väzenia. Tam za ňou príde Frollo, vyzná jej svoje city a navrhuje, aby spolu ušli.

Esmeralda odmieta, a tak jej nezostáva nič iné ako šibenica. Na šibenici sa však stane niečo neočakávané. Esmeraldu spod nej zachráni Quasimodo a odvedie ju do chrámu, kde je v bezpečí. Stará sa o ňu a stále viac ju ľúbi. Keď sa Claude Frollo dozvie, čo sa stalo s Esmeraldou, zamieri priamo do jej izby. Tam však narazí na odpor Quasimoda. Zúrivý odchádza preč. Medzitým sa i spodina dozvedá o Esmeraldinom osude a rozhodnú sa, že ju z katedrály oslobodia. Zaútočia preto na ňu, no statočný Quasimodo ju chráni zo všetkých síl. I napriek jeho sile Esmeraldu dostanú. Na slobode Frollo opäť prosí E. o jej lásku, ona odmieta, preto sa jej chce pomstiť odovzdaním do rúk vojakov. Zatiaľ ju dáva strážiť pomätenej Chudôbke, ktorá žije zamurovaná v pustovni na námestí a žiali nad stratou svojej dcéry, ktorú jej uniesli cigáni. Stále má odloženú črievičku. E. v nej spoznáva svoju matku vďaka druhej črievičke, ktorú nosila ako pamiatku stále na krku. Tá Esmeraldu schová k sebe.

Keď prichádzajú vojaci a pýtajú sa na jej dcéru, kryje ju. Život jej však nezachráni, pretože Esmeralda zbadá Phoeba a bezhlavo za ním beží. Vojaci ju objavia a je popravená na šibenici. Jej matka zomiera. Phoebus so svojou snúbenicou sleduje popravu z balkóna. Quasimodo sa spolu s Frollom na popravu pozerá z výšky katedrály. Vie, že vinu za Esmeraldinu smrť nesie Frollo a zhodí ho z výšky katedrály. Frollo zomiera. O dva roky po týchto udalostiach nájdu v podzemných hroboch pokrivenú kostru muža, ktorý objíma kostru ženy – ide o symbolický „posmrtný sobáš“.

Typické znaky romantizmu v diele:
- postavy z rôznych spoločenských vrstiev
- pôvod postáv zahmlený, osudovo sa stretávajú (Esmeraldu vychovali cigáni, ale nie je cigánka, vymenili ju za znetvorené dieťa Chudôbke, rozmarnej parížskej dievčine, po strate dieťaťa sa z nej stane bláznivá žena, ktorá mnoho ráz pokrikovala z klietky hanby po nepravej Cigánke Esmeralde, v ktorej v závere spoznáva vlastnú ukradnutú dcéru. Quasimodo je pohodené dieťa, najdúch, našli ho v kostole
- v príbehu nie všedný jav – historický námet, detailizované scény, autor vystihol atmosféru doby, hrôzostrašný výjav- scéna, keď je Quasimodo na pranieri
- senzitivizmus, citové zanietenie, vášeň, ktorú cíti Frollo k Esmeralde (senzualizmus),
- pri vykreslení postav: harmónia kontrastov – napr. Quasimodo (fyzický vzhľad – jeho duševno), Esmeralda (krásna, hlboko mravná, no žije uprostred najhoršej spoločnosti), Frollo – je kňaz, ale morálne zvrhlý, zaoberá sa tajne alchýmiou, súcit s jednoduchým človekom, jeho vyzdvihnutie, tragický koniec, Phoebus – krásny a urastený, ale povýšenecký, slaboch, vypočítavý, nezastane sa Esmeraldy (nezachráni jej život, lebo sa pred vznešenejšou spoločnosťou hanbí priznať, že sa stretával s Cigánkou)
- prevláda opisný slohový postup (podrobný opis katedrály), postavy sú kontrastné voči inej postave (Quasimodo (škaredý) – Esmeralda (krásna))
- romantická láska sa nikdy nenaplní a nestane sa obojstrannou alebo manželskou či inou harmonickou láskou (Esmeralda miluje Phoeba, ale on ju nie, je pre neho ľahkou korisťou, Quasimodo miluje Esmeraldu, ale je taký znetvorený, že vidí v jej očiach len strach, nie lásku, kňaz Frollo je posadnutý E., jeho cit nemožno ani láskou nazvať, nikdy by nebol opätovaný)
- tragický koniec – Esmeraldu obesia – za Phoebovu vraždu (jej telo odnesie Quasimodo do hrobky), Quasimodo zhodí Frolla do priepasti po tom, ako sa spolu z veže dívajú na E. popravu a Frollo sa diabolsky smeje, Qusimodo – jeho a Esmeraldino telo nájdu po rokoch v hrobke

Romantizmus v nemeckej literatúre

- v Nemecku sa rozvíja hnutie Sturm und Drang (Búrka a nápor)

Johann Wolfgang Goethe
Utrpenie mladého Werthera - román písaný vo forme listov

Mladý Werther je citlivý mladík bez šľachtického titulu, má rád prírodu, rád sa zblíži aj s ľuďmi z nižšieho stavu ako je on, odchádza 4. 5. 1771 z mesta a prichádza na vidiek, kde je nadšený s prírody a krajom okolo dedinky Waldheimu, aby zabudol na stratenú lásku. Sesternica Charlota ho na plese zoznámi s krásnym dievčaťom Lottou, ktoré bolo už zasnúbené. Lottin ženích prišiel do Waldheimu a až vtedy si Werther uvedomuje, že existuje aj nejaký snúbenec. Bojuje proti tejto vášnivej láske, odíde z tohto kraja a nastúpi k istému veľvyslancovi ako tajomník. Má možnosť stretnúť urodzenú spoločnosť šľachticov, ktorí nim opovrhujú. Toto poníženie sa mu nepáči, tak sa vracia späť. Inde by už nedokázal žiť. No vidieť Lottu každý deň a vedomie, že je už vydatá za racionálneho Alberta – je pre neho veľmi ťažké. Nevie vyriešiť túto situáciu, nepomáha mu ani viera v Boha, čo mu odporúča priateľ Villiam, ktorému sa v listoch často zdôveruje.

Keď zistí, že ho Lottsa musí požiadať, aby obmedzil návštevy v jej dome, vie, že je koniec a rozhodne sa zomrieť. Pošle sluhu požičať si Albertove pištole, dôvod – chystá sa cestovať. V noci sa však zastrelil. Nezomrel hneď, ešte na druhý deň do poludnia žil. Na pohrebe sa nezúčastnil ani Albert, ani Lotta, obaja boli jeho smrťou zronení. Werthera ako samovraha na poslednej ceste neodprevadil ani kňaz, truhlu niesli miestni remeselníci a za truhlou šiel úradný sluha a jeho synovia.

Znaky romantizmu:
- rozpor medzi snom, túžbou a skutočnosťou, ktorý doženie hlavného hrdinu k smrti – tragický koniec
- romantická láska je nenaplnená, nikdy sa nestane obojstrannou alebo manželskou - bránia jej okolnosti – Lotte je zasnúbená s bohatším Albertom, ktorému nemožno nič vyčítať, spoločnosť - slušnému dievčaťu spoločnosť nedovoľovala ani prejaviť lásku, nie to ešte zrušiť zasnúbenie, ktoré dohodli rodičia, Lotta nemôže zahodiť všetky svoje povinnosti, starostlivosť o súrodencov po matkinej smrti a odísť za svojou láskou – ani sa o to nepokúsi) nežičia láske,
- vyjadrenie silného citu (senzualizmus, SENZITIVIZMUS) – v podobe listu snúbenici svojho priateľa (list je adresovaný Viliamovi), vášeň ktorú cíti Werther k Lotte svedčia – zvolania, nedopovedané vety (zvyšujú napätie v texte), vášeň je taká silná, že sa odráža aj na výzore (chorobný výzor W.)
- postavy aj z neurodzených vrstiev spoločnosti – prvýkrát ľudové postavy - Wether je neurodzený človek, nešľachtic (teda rôzne spoločenské vrstvy)
- umelecký štýl
Faust - najvýznamnejšie dielo autora, dvojdielna veršovaná dráma, vychádza zo stredovekej povesti o Faustovi, ktorý nie je spokojný s výsledkami a túži po novom poznaní, úsilie o absolútnu dokonalosť spojí s diablom Mefistofelom, ten sa chce zmocniť Faustovej duše, ale zachráni ho zbor anjelov, spev anjelov hlása, že len v statočnej práci pre spoločnosť je zmysel života, Faust sa vykúpi pred smrťou, že premení neúrodný močaristý kraj, za kraj hojnosti a šťastia, starý svätý Faust prichádza k záveru: „Zaslúži ten len slobodu si s žitím, kto denne o ňu bojuje.“

Friedrich Schiller
Zbojníci, Pieseň na radosť - óda, ktorú zhudobnil Beethoven ako 9. symfóniu - Óda na radosť, Panna orleánska - historická hra

Wiliam Tell - historická dráma, podporila národnooslobodzovací boj európskych národov, autor sa v nej postavil proti tyranii mocných. Zobrazil boj švajčiarskeho ľudu proti habsburgovcom (teda rakúskych okupantom) v 14. storočí a Viliam je vodca tohto boja

- hlavná postava – miestodržiteľ Gesler predstavuje rakúskych okupantov, ktorým nestačila zem iného národa, chceli zničiť aj hrdosť Švajčiarov, a preto si brali ich ženy, domy, majetky, ohrozovali deti. Pokorovali ich tým, že dedinčania sa museli klaňať vystavenému klobúku, akoby to bol predstaviteľ rakúskej moci. Wiliam Tell sa nepokloní, pretože o nejakom klobúku nevedel. Gessler ho potrestá tak, že musí zostreliť jablko z hlavy vlastného syna. Keď sa dozvie, že slávny strelec z kuše mal pripravený druhý šíp pre neho, ak by syna trafil, dá ho zatknúť. Tell sa vyslobodí, utečie do hôr a stane sa bojovníkom proti rakúskej moci, hoci dovtedy bol zástancom dohody a miernych riešení. Gesslera zastrelí – a to je signál, aby sa švajčiarske dediny oslobodzovali a ponižovateľov vyhnali.

Znaky romantizmu
- ľudový hrdina (zbojnícka tematika), boj proti bezpráviu
- typický romantický konflikt – jednotlivec – spoločnosť, sen - skutočnosť
- hrdina – búri sa proti spoločnosti, je idealizovaný
- námet z minulosti
- žáner
- harmónia kontrastu – Villiam Tell je horár, ovláda zbraň, ale nechce ju spočiatku použiť ani proti násiliu