Štúr v prejave chce pre svoj národ vzdelanie, zrušenie poddanstva, rozvoj priemyslu, poľnohospodárstva, práva: máj 1848 - spoluautor Žiadostí slovenského národa (napr. autonómia v rámci Uhorska – štát Slovenské okolie, slovenský jazyk ako úradný a vyučovací jazyk), nová uhorská vláda vydala zatykač, pred ktorým utiekli do Čiech, zúčastní sa na Slovanskom zjazde – kde nachádza pochopenie u prítomných delegátov
16. 9. 1848 – spoluzakladateľ prvého slovenského parlamentu – Slovenská národná rada – vznik vo Viedni, sídlo na Myjave – zorganizovala povstanie proti uhorskej vláde, ich národné požiadavky neboli splnené, policajný dozor -básnické diela nemajú takú umeleckú hodnotu ako diela jeho súčasníkov.

Diela:
Dumky večerní – romantický smútok nad sebou i národom, počas revolúcie netvorí

Spevy a piesne – intímna lyrika, najznámejšia je báseň Rozžehnání – v ktorej sa lúči so svojou milou Máriou Pospíšilovou (jediná žena, ktorej napísal báseň), vysvetľuje jej, prečo ju musí zanechať, musí myslieť len na dobro vlasti , je presvedčený, že láska k žene by bola prekážkou v obrane vlasti

O národních písních a pověstech plemen slovanských (vydal po česky v Prahe) – Slovania sa preslávili – spev, tanec, ľudová tvorba

Slovanstvo a svet budúcnosti – vyšlo po autorovej smrti, po nemecky, autor po porážke revolúcie odporúča Slovákom – orientovať sa na Rusko, ktoré bolo dovtedy silné a dokázalo poraziť Napoleonar. 1845 vydáva prvé slovenské politické noviny: Slovenskje národňje novini s literárnou prílohou Orol Tatranský – ponúkali informácie o hospodárskych a politických problémoch, žiadal zrušenie poddanstva, zdanenie šľachty, zveľadenie obchodu, vzdelanie, bojoval za slobodu.