Samo Chalupka – najstarší z básnikov Štúrovej školy, témy jeho tvorby: jánošíkovská (Kráľohoľská, Junák, Likavský väzeň), protiturecká (Branko, Turčín Poničan, Boj pri Jelšave), dávna minulosť (Mor ho!)

Mor Ho! – hrdinská epická báseň, námet historický, hrdina kolektívny (slovenskí junáci, postavy z ľudu, idealizovaní, odhodlaní zomrieť v boji proti presile za práva a slobodu národa), kontrasty (pri charakteristike postáv – cár/pyšný, násilie, zotročovanie – junáci/ smelí, skromní, túžba po mieri), autor – akoby bol súčasťou diela, typický monumentalizmus (miesto deja – pod Devínom/bralo, rieka, skala), vplyv ľudovej slovesnosti - obsahová a formálna stránka – rým, umelecké prostriedky
- chcel vyburcovať svojich rovesníkov k aktívnemu boju za práva národa

Janko Kráľ – najrevolučnejší, najbližšie k európskemu romantizmu (diela: Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Zverbovaný, Povesť, skamenelý, Kríž a čiapka, Bezbožné dievky, kvet, Pán v tŕní, Orol, Orol vták, Duma bratislavská, Jarná pieseň – báseň o slobode, víta ňou r. 1848, predstavuje vzburu Slovákov z veršov cítime hrdosť na vlastný národ, optimizmus, energiu, v básni – vplyv ľudovej slovesnosti, inverzia, poetizmy, zdrobneniny, Krajinská pieseň, Šahy, Výlomky z Jánošíka, Dráma sveta, ...)

Zakliata panna vo Váhu a divný Janko – subjektivizovaná balada, kompozične 3 časti, prítomná autoštylizácia autora (hlavne v 1. časti), subjektivzmus, titanizmus, hrdina – postava z ľudu, stojí v kontraste: divný Janko – drsný, divný, krutý, samotár, nespokojný so životom a svetom rieši činom – chce oslobodiť zakliatu pannu, ale nesplní požiadavku – neprezlečie si všetko naopak, zabudne na vrecká, utopí sa) nepochopený, osamotený, vnútorný konflikt: sen – skutočnosť = čin, tragický koniec, vplyv ľudovej slovesnosti – prítomnosť zakliatia/odkliatia, ľudovej povesti/povery o zakliatej panne (2. časť), umelecké prostriedky, ľubozvučnosť, rým (typická romantická báseň – vzbura, nespokojnosť, tragický záver)
- vyzdvihuje odvahu vzbúriť sa proti zvyčajnému spôsobu života = rozhodnutie štúrovcov zmeniť osud národa

Ján Botto – najmladším z básnikov Štúrovej školy, písal balady: Ctibor, Margita a Besná, Žltá ľalia ... (básne - K mladosti, Báj na Dunaji)

Smrť Jánošíkova – lyricko-epická skladba, úvod + 9 spevov, námet historický, hrdina – postava z ľudu, idealizovaný, individualizmus, intrigy, kontrast (deň – noc, sloboda – väzenie), vplyv ľudovej slovesnosti – jánošíkovská tematika, umelecké prostriedky, rým, ponáška na ľudovú pieseň
- autor si všíma zlapanie, uväznenie a popravu Jánošíka = sklamanie a pocity rezignácie štúrovcov po revolúcii, ozvenou na neúspech revolúcie 1848, v 9. Speve - zjavenie: svadba Jánošíka s kráľovnou víl – symbol slobody – alegória, ktorá chce vliať do Slovákov optimizmus, v básni – rečnícke otázky, symboly – Tatry, Dunaj, kontrast, silný vplyv ľudovej slovesnosti
V básni K mladosti - chce autor prebudiť mladých, národ, výzva na vzburu