Hájnikova žena - lyricko-epická skladba, 15 spevov, lyrický úvod a záver (lyrické – opisy oravskej prírody, úvahové a reflexívne časti, napr. úvaha o ľudskom šťastí, úvaha o spôsobe života šľachty, piesne (poľovnícke piesne)

Dej: expozícia (úvod) – obraz šťastného života Čajkovcov, do kaštieľa prichádza po smrti svojho otca Michal Čajka, prosí o misto po otcovi, nechajú ho čakať, napokon miesto dostane, kolízia (zápletka) – šťastie mladých Čajkovcov (Michala a Hanky) naruší mladý Artuš Villáni (chce získať Hanku), prvýkrát ju zbadá v kostole, potom ju navštevuje v hájovni na Podvrší, Hanka o jeho návštevách nepovie Miškovi – bojí sa. Artuša odmieta, kríza – Artuš usporiada poľovačku, Michal sa jej musí zúčastniť a medzitým sa Artuš vyberie do hájovne, vyvrcholenie – vražda -Hanka v sebaobrane zabije Artuša, Michal berie vinu na seba, dostáva sa do väzenia a čaká ho súd, Hanka sa vráti k rodičom, tí sa od nej odvrátia, vyčítajú jej Miškovu vinu, ona od žiaľu a výčitiek svedomia ochorie (pomätie sa), odchádza z domu a túla sa, peripetia (náhly obrát deja) – deň súdu, Michala majú odsúdiť, Hanka sa priznáva, súd ich oboch oslobodí – Michal je nevinný a Hanka chorá, záver – harmonický – Hanka vyzdravie, narodí sa jej dieťa (syn), nakoniec im odpustí aj starý Villáni, lebo mu Michal zachráni život, vrátia sa do hájovne. Príbeh sa začína a končí ako idyla.

- kompozičný postup - kontrast: ľudový svet, morálka ľudu (Hanka a Michal, autor stojí na ich strane, vyzdvihuje ich morálku, pracovitosť, čestnosť a priamosť, ale neidealizuje) – panský svet, morálka pánov(v postave Artuša Villániho odsúdil morálku pánov, ich pýchu, zhýralosť, sebeckosť, panovačnosť, cynickosť), teda svet chalúp a kaštieľov
- forma – jambický 8-9 - slabičný verš, opisy dynamické, príroda je organickou súčasťou deja – všetko sa deje v prírode, aj náznaky deja
- konflikt: šľachta – ľud, kaštieľ – chalupa

Ežo Vlkolinský a Gábor Vlkolinský – (Vlkolín - Vyšný Kubín), rieši vzťah zemianstva k ľudu , jediné východisko (ako to autor správne postrehol) je, že zemania sa vzdajú svojich predsudkov a splynú s ľudom – „Sme rovní,- zeman, nezemam, v tom rozdielu viac niet. Kto inakšie dnes vraví, nezná časy alebo je zatvrdilý, čo je nerozum.“ – tieto slová vyriekol na vlastnej svadbe Ežo (Ežo sa ožení so sedliačkou Žofkou, napokon sa s tým zmieri aj jeho hrdá matka Estera, jej srdce obmäkčí vnuk)

3. Dramatická tvorba
Herodes a Herodias – 5 dejstiev, najznámejšie jeho hra, predstavuje typ vládcu, tyrana, ktorý túži po čoraz väčšej moci, námet je historický, biblický – poukazuje na aktuálne problémy súčasnosti, postava Jána Krstiteľa – odvážne kritizuje Herodesa, jeho krutosť, napokon na to doplatí (Salome na oslave Herodesových narodenín za svoj tanec na matkin podnet žiada jeho hlavu)
Ďalšie hry – Pomsta, Otčim

4. Preklady – prekladal zo slovanských literatúr, z nemeckej (Schillera, Goetheho), maďarskej (Petofiho básne), anglickej (Shakespeara – napr. Hamlet) lit.