Realizmus v slovenskej literatúre (1875 – 1918) - 50 rokov zaostával vo vývine oproti sv. lit., spoločenská situácia: zlá ekonomická, kultúrna a hospodárska situácia, sociálny a národný útlak, bieda, vysťahovalectvo, nerozvinutý priemysel, celková zaostalosť, Slovensko – súčasť R-U, pomaďarčovanie, snahy premeniť Uhorsko na jednorečový a jednonárodný štát, centrum kultúry: Martin – Matica slovenská, významní predstavitelia – Vajanský, Šoltésová, vydávali časopisy: Slovenské pohľady, Národné noviny, Černokňažník, spolok Živena, politická strana Národná strana, stredisko divadelníctva.

Vývin literatúry: P. O. Hviezdoslav a Koloman Banšell zostavili v roku 1871 almanach (zborník prác) NAPRED, ktorý znamenal nástup realizmu, no staršia generácia na čele s J. M. Hurbanom ho neprijala. Nástup realizmu signalizujú: zbierka S. H. Vajanského: Tatry a more, (1880 - Kritické listy, ktoré vychádzajú v časopise Orol – Vajanský a J. Škultéty, ktoré možno označiť za manifest realizmu a 1881 Slovenské pohľady), Charakter slov. realistickej lit.: témy: súčasnosť a jej problémy, autori vychádzajú z vlastných skúseností a zážitkov, čo najvernejšie a pravdivo zobrazujú skutočnosť, postavy: neidealizované, obyčajný človek, analýza charakterov, žáner: dedinská poviedka, spoločenská novela, román, v poézii slabičný - sylabický verš vystrieda sylabotonický veršový systém.

Realizmus v slov. lit. rozdeľujeme na dve fázy:
- fáza – opisný realizmus, 80-te roky 19. stor., téma: zemianstvo a problematika národného útlaku (otázkou je, kto má ostať v čele národnoobranného boja – odnárodnená šľachta alebo ľud? – podľa Vajanského – zemianstvo so splynutí so slovenskou inteligenciou, Hviezdoslav a Kukučín – volí ľud), postavy: zeman, statkár, predstavitelia: Svetozár Hurban Vajanský (vedúca osobnosť), P. O. Hviezdoslav, M. Kukučín, E. Mróthy-Šoltésová, Terézia Vansová.
- fáza – kritický realizmus, 90-te roky 19. stor., tematika dedinská, kritický pohľad na spoločnosť, postavy: chudobný človek, skutočné reálne postavy odpozorované zo života (J. G. Tajovský), krátka próza, novela, predstavitelia: J. G. Tajovský, B. Slančíkova-Timrava, J. Jesenský, L. Nádaši-Jégé.

Svetozár Hurban Vajanský - vedúca osobnosť prvej vlny slov. realizmu, rodina intelektuálov - najstarší syn J. M. Hurbana a A. Jurkovičovej, za svoje slovenské presvedčenie bol prenasledovaný a trikrát väznený, absolvent právnickej akadémie v BA, krátko sa tomu aj venoval, neskôr sa usadil v Martine – redaktor Slovenských pohľadov, podporoval mladé talenty – jeho chránencom – I. Krasko, jeho činnosť je mnohostranná - básnik, prozaik, písal cestopisy, politik, literárny teoretik a kritik, novinár i redaktor Národných novín a Slovenských pohľadov

Znaky jeho tvorby: o sebe hovoril, že je mestským spisovateľom, dedinčanovi nerozumie (píše o ňom málo diel, pre jeho tvorbu sú typické postavy vidieckej inteligencie zemana – statkára (zemanovi verí, že je schopný stáť v čele národa, keď sa spojí so slovenskou inteligenciou, viesť ho i napriek tomu, že jasne videl do ich situácie (odnárodnenosť – napr. Suchá ratolesť, Letiace tiene), vo svojej tvorbe je menej kritický a opisný (oproti druhej vlne realizmu), typická tematika zemianstva a jeho postavenie (viera v neho), život vyšších spoločenských vrstiev, svet zemianskych kaštieľov a salónov, rozpracoval novelu a román – priekopník slovenského realistického románu (napr. Kotlín), štýl – vznešený, patetický (poetizmy, knižné slová, prirovnania), rusizmy (rusofil – ovplyvnený tvorbou ruských realistov), cudzie slová, kalky, snažil sa o kultivovanosť prejavu – krásne vyjadrovanie, prínos do poézie – prvý použil sylabotonický verš (prízvučnú prozódiu)

Tvorba: Poézia (3 básnické zbierky): významná Tatry a more- na rozhraní romantizmu a realizmu, , má 7 častí, realistická - Jaderské listy, prináša nové témy, zaujímavosťou je, že opúšťa Slovensko, ide na Dolnú zem, niektoré básne sú spomienkové (manželka, rodina) či podobu listov, ďalšie zbierky: Spod jarma, Verše – motívy vysťahovalectva, biedy, Próza - vplyv ruskí realisti – Turgenev, Tolstoj, z dedinského prostredia: Obrázky z ľudu, Na Bašnárovom kopci, Rubačova žena, hra Trest a Pokánie, z prostredia vidieckej inteligencie a zemianstva: novela Letiace tiene, román: Suchá ratolesť, Koreń a výhonky, Kotlín

Suchá ratolesť – v centre pozornosti zeman Stanislav Rudopoľský z Rudopolia – typická zemianska postava Vajanského, svetobežník, vzdelaný na európskej úrovni, talentovaný maliar, citlivý umelec, ktorý sa vráti domov. Zo začiatku nerozumie slovenskému ľudu. Slovenská kultúra sa mu zdá zaostalá, ale predsa sa prebudí. Pod vplyvom národne uvedomelých ľudí mení svoj ľahostajný postoj k Slovákom. Najviac na neho vplýva statkár Vanovský, jeho ušľachtilá žena Mária Vanovská (ktorú maľuje, keďže sa k nej správa pozorne, začne si namýšľať, že sa do nej Stanislav zaľúbil, ale napokon sa to vysvetlí, je vysoko mravná), učiteľ Tichý, zemianka Adela Rybárička (napokon sa stane jeho ženou). Súhlasí, aby jeho rod prestal byť suchou ratolesťou na strome slovenského národa, zapája sa do života Slovákov, dokonca vo voľbách kandiduje za nich.