Stará matka je šťastná. Ondrej porozpráva, ako pochodil v Amerike. Ťažko pracoval, aby Eva a syn niečo mali. V bani nastal výbuch, dostal sa von vedľajšou šachtou, takže ho nikto nenašiel. Mal zranenú hlavu a trpel dočasnou stratou pamäti. Vôbec nevedel kto je, kde je, ani odkiaľ je. Snívalo sa mu o horách, ale nevedel, kde sú. Neskôr pri vlakovom nešťastí a opakovaným udretím hlavy sa mu pamäť vrátila – spomenie si na svoje meno, vlasť, rodinu a príde domov. Kúpi svätojurské panstvo, prepíše ho na Evu a chce, aby sa k nemu vrátila, lebo manželstvo nebolo zrušené, čo ona odmieta.(tu odznieva najtragickejší monológ v slovenskej dráme – Ondrej sa búri kvôli svojej situácii proti Bohu, ale zároveň sa toho zľakne a prosí o odpustenie). Miškovi už ďalej nedovolí robiť baču, tak ostáva bez práce a Eve pohrozí, keď sa k nemu nevráti, zoberie jej syna Ondríka. Mišovi navyše navrhuje, aby sa odsťahoval do Ameriky.

Mišo však bez Evy nechce ísť. Žiarli, že sa Eva stretla s Ondrejom, a rozhodne sa, že odíde, ale Miška, ich syna, vezme so sebou. Eva uteká za ním na salaš, kde jej to povie. V dramatických chvíľach prichádza na salaš aj Ondrej, muži sa bijú. Eva už vie, že každý z nich jej vezme dieťa. Vyrieši to tak, že nebude mať ani jedno dieťa, ani jedného muža. Prekole sa nožom. Charakterná Eva túto tragickú situáciu rieši sama, zabije sama (prekole sa nožom). Jej posledné slová boli : "Neopúšťajte mi moje deťúrence. " Bačovia chceli riešiť konflikt bitkou - sekerami. Monológ má dôležité miesto, má očistnú funkciu. Krízu zapríčinil niekto iný, nemôže ju vyriešiť peniazmi, preto sa púšťa do zápasu aj s Bohom. Silný konflikt, dramatizácia, napätie, nečakaný záver

Július Barč - Ivan
Matka - psychologická dráma, dráma dvoch bratov – prítomný sociálny motív (vysťahovalectvo, ťažké pracovné podmienky v bani), žiarlivosť (obaja bratia majú radi tú istú ženu), materinská láska (Pavlíčka chce zabrániť bratovražde, tak sa obetuje), nadprirodzené zásahy (Pavlíčka trpí tým, že má vidiny)
-má tri dejstvá, znaky expresionizmu: konanie postáv impulzívne, silný citový život, otázka života a smrti, postava zažíva hrôzu, nadprirodzené zásahy (vidiny), text útržkovitý, napätý, veľa nedokončených viet, pestrá modalita viet, krátke vety

Stručný dej:
- v úvode sa predstavujú postavy: matka Anna Pavlíčka, jej synovia Jano a Paľo
- matka má predtuchu, že sa Paľo vráti z Ameriky
- Paľo sa vráti z Ameriky, Jano ho privíta s nenávisťou
- Kata, bývalé Paľovo dievča, sa priznáva matke, že stále ľúbi Paľa a odmietne dvorenie Jana matka má vidinu, že brat zabije brata
- matka prosí Paľa, aby nechodil za Katou – lebo tým sa vyostruje konflikt medzi ním a bratom, v snahe zabrániť krvavému vyriešeniu konfliktu medzi bratmi, postaví sa na Janovu stranu, vyháňa ho z domu, dedina ju za to odsudzuje, považuje ju za bláznivú
- Paľo ide za paholka ku rodičom Katy a chcú sa zobrať, odísť preč
- Jano zaútočí na Paľa nožom, matka v snahe zabrániť tragédii, zhasne svetlo, Jano namiesto brata zabije matku
- nad mŕtvou matkou dochádza k zmiereniu – až to zbavuje Jana agresivity – Paľo pochopí, prečo matka chcela, aby ustupoval – úlohou matky je podľa autora obetovať sa pre deti (v tom spočíva sila materinskej lásky)

Charakteristika postáv: matka – typická expresionistická postava, vdova, má rada oboch bratov, chce zabrániť bratovražde, ľudia v dedine jej nerozumejú, myslia si, že je bláznivá, naoko podporuje Jana, aby neublížil Paľovi, má vidiny – fyzicky a duševne po nich trpí, zažíva hrôzu, nakoniec sa obetuje, Jano – negatívne vlastnosti, nikto ho nemá rád, pije, z túžby po peniazoch vyháňa Paľa do Ameriky, pretože si myslí, že sa Paľo vráti bohatý a on bude mať z toho úžitok, keď sa Paľo vráti z Ameriky chudobný, ešte viac ho znenávidí, má záujem o Katu – no tá má rada Paľa – čím sa Janova nenávisť k bratovi znásobuje, Paľo – dobré vlastnosti, chápe matku, je mierumilovný

Jazyk: hovorový štýl, slovosled – ľudový, zvláštnosť – onikanie, nárečové slová (napr. obecali), slová z baníckeho prostredia, anglické slová, krátke vety, nedokončená výpoveď