Realizmus vo svetovej literatúre

Realizmus vo svetovej literatúre (19. stor.)
– objektívne zobrazenie skutočnosti (realistické dielo je fotografiou svojej doby), spoločenská situácia: nástup kapitalizmu, vláda peňazí, rozvoj prírodných vied,

filozofické smery:
pozitivizmus (zakladateľ A. Comte - snaha objaviť pravdu, poznať skutočnosť, determinizmus – človeka ovplyvňuje prostredie, v ktorom sa pohybuje (napr. Otec Goriot), znaky: námet zo súčasnosti, objektívne zobrazenie súčasného života, hrdinom je obyčajný človek zo všetkých spoločenských vrstiev, obľúbeným žánrom je román
konflikt: jedinec - spoločnosť

predstavitelia:
aglická lit.: Ch. Dickens (Pamäti Klubu Pickwickovcov, David Copperfield, Oliver Twist, Malá Doritka, Vianočná koleda)
francúzska: Stendhal (Červený a čierny, Kartúza parmská), Balzac, Guy de Maupassant (Miláčik), naturalizmus: Emile Zola (Nana, Brucho Paríža)
ruská: L. N. Gogoľ (Revízor, Mŕtve duše) A. S. Turgenev (Otcovia a deti), F. M. Dostojevskij (Zločin a trest), Idiot), L. N. Tolstoj (Anna Kareninová, Vojna a mier), A. P. Čechov (Tri sestry, ujo Váňa,...)

Vo francúzskej lit. sa vytvoril typ takej postavy – Honore de Balzac, v slovenskej lit. Martin Kukučín a J. Gregor Tajovský

Honore de Balzac - francúzsky spisovateľ, zakladateľ kriticko-realistického románu, študoval právo, venoval sa písaniu poviedok a románov (cca 91 románov), znaky jeho tvorby: podrobná úvodná expozícia, opisy prostredia a postáv, dej s napätím, úvahy, postavy prechádzajú z jedného románu do druhého – vracajúce sa postavy, konflikt – vyvrcholí v závere – postava buď zomiera, alebo pokračuje v inom románe), jeho dielo encyklopédiou parížskej spoločnosti a dokumentom doby – je kritikom a žalobcom spoločnosti, vystihol psychológiu ženských postáv alebo ľudí posadnutých nejakou vášňou (Otec Goriot), realistická typizácia (z každej spoloč. skupiny vyberie znaky typické pre túto skupinu – vytvorí postavu, jeho postavy determinované prostredím svojej doby, hrdina je produktom spoločnosti (Otec Goriot – spoločnosť ho robí takým, akým je – peniaze a majetok považuje za najdôležitejšiu hodnotu svojho snaženia)

Tvorba: Ľudská komédia (Dante: Božská komédia) cyklus asi 91 románov, je rozdelená do troch častí:
1. Štúdie mravov – sociálna problematika (Otec Goriot),
2. Filozofické štúdie – príčiny spoločenských síl (Šagrenova koža),
3. Analytické štúdie – princípy všetkého diania (Fyziológia manželstva),
ústredná trilógia Ľudskej komédie: Otec Goriot; Stratené ilúzie; Lesk a bieda kurtizán, ďalšie diela: Eugénia Grandetová, Gobseck, Bratanec Pons, Sesternica Beta, Šagrénova koža, Tridsaťročná

Balzacov výrok: Na dne každého vedomia leží päť frank.“ - hlavnou témou – peniaze (boli hnacou silou spoločnosti)

Otec Goriot – (podrobný obsah diela) autor zobrazuje sebaobetujúcu otcovskú lásku k dcéram, láska je degradovaná (nemá hodnotu) – ľútosť nad morálkou spoločnosti, poukazuje na všemocnosť peňazí vo francúzskej spoločnosti 19. Storočia, dej sa odvíja v niekoľkých dejových líniách (pozri zošit: Otec a dcéry, Eugen Rastignac), Goriot trpí nezdravou láskou k dcéram, všetko rozdá, zomiera opustený a priznáva, že: „Človek musí zomrieť, aby poznal, čo sú to deti.“ Dcéry ho poznajú len dovtedy, kým niečo má. Jeho omyl – bohatý výdaj dcér, rozdanie svojho majetku im – je najdôležitejšou úlohou jeho života. Práve túžba po majetku ovplyvnila konanie a morálku jeho dcér (Delphine- jej milencom sa stane Rastignac a Anastazie)- keď už nemal nič, nechali ho opusteného, neprišli na pohreb ani ho nezaplatili – pri zomierajúcom G. je Rastignac, ktorý ho spolu s kamarátom pochovajú

Takýmto modelom zhŕňania majetku je i starý Grandet v diele Eugénia Grandetová. Celú rodinu necháva v pocite, že sú chudobní, zhromažďuje majetok a a ž po jeho smrti sa manželka a dcéra dozvedia, že sú bohaté, ale preto nie sú šťastnejšie. Grandet bol presvedčený, že peniaze majú byť v pohybe.
Slovenská realistická literatúra
– 80 - te a ž 90 - te roky 19. stor., zlá ekonomická, kultúra a hospodárska situácia, dve obdobia slov. realizmu: 1. vlna – opisný realizmus, predstavitelia: Vajanský, Hviezdoslav, M. Kukučín, Vansová, téma: zemianstvo a téma národného útlaku, postavy: zeman, statkár 2. vlna: kritický realizmus: J. G. Tajovský, Podjavorinská, Jesenský, téma: dedinská, prinášajú kritický pohľad na spoločnosť, postavy: nie zeman ako v prvej vlne, ale chudobný človek

Martin Kukučín – vlastným menom Dr. Matej Bencúr, medicína v Prahe, pôsobil na ostrove Brač, v Argentíne a Chile, písal prózu a drámu, tvorba: Rysavá jalovica, Neprebudený (poviedky), Mladé letá (novela zo študentského prostredia), Keď báčik z Chochoľova umrie (pozri zošit – zemianska problematika), Dom v stráni (juhoslovanské prostredie), Mať volá ((osudy chorvátskych vysťahovalcov v južnej Amerike), Lukáš Blahosej Krasoň, Bohumil Valizlosť Zábor (z obdobia štúrovcov), Komasácia (divadelná hra) + cestopisy

Dielo Dies irae (Dni hnevu) – historické pozadie- cholera z r. 1874, problém peňazí, túžba po nich prerastá na vášeň, hlavnou postavou: Sýkora (Balzacovská postava – nenásytnosť), ktorý sa kvôli peniazom rozíde so svojimi dvoma synmi. Keď mu syn (Ďurko) ochorie na choleru, nejde ho ani pozrieť (leží u richtára, lebo má rád ich dcéru Evku). Príde k richtárovi až vtedy, keď sa mu stratia peniaze (mal ich ukryté v sýpke) a to len kvôli tomu, aby pátral po zlodejovi. Ani Sýkorovi, ani richtárovi, ktorý sa oženil pre peniaze, majetok šťastie nepriniesol. Záver harmonický – Sýkora si uvedomí, ako zle žil.

Jozef Gregor Tajovský - predstaviteľ druhej vlny slovenského realizmu, boli mu blízke sociálne témy z prostredia slovenskej dediny, narodil sa v Tajove pri Banskej Bystrici, podľa rodiska si zvolil aj svoje literárne meno, vyrastal u svojho starého otca Štefana Grešku, starý otec bol dobrý, pracovitý a veselý človek, Tajovský si od neho odnášal hlboký zmysel pre pochopenie životnej filozofie jednoduchého dedinského človeka (čo sa prejavilo aj v jeho tvorbe venovanej starému otcovi), manželkou Tajovského bola spisovateľka Hana Gregorová (Lilgová)

Tvorba: Prvotiny: Omrvinky, Z dediny, pred 1. sv. vojnou prózy: Do konca a iné rozprávky, Besednice, Spod kosy, Tŕpky, tzv. „starootcovský cyklus poviedok“: Do konca, Prvé hodinky, Do kúpeľa, Žliebky – spomína na svojho starého otca, na príhody, ktoré s ním zažil, vykresľuje ho ako pracovitého, dobrého, láskavého a veselého človeka, tzv. „chlebové poviedky“ – portréty chudobných, sluhov, slúžok, bedárov – Maco Mlieč, Na chlieb, Horký chlieb, Mamka Pôstková, Apoliena, Mišo
- jeho postavy usilujú o čistotu svojho mena, o česť, opierajú sa o mravné princípy, dramatická tvorba: v roku 1900 napísal veselohru Ženský zákon, ukázal v nej ako na dedine často proti ľúbostným citom stoja majetkové záujmy, okrem jednoaktoviek Matka, Hriech a Tma vytvoril v období pred 1. sv. vojnou ešte dve významné hry – Statky zmätky a V službe. Z hier, ktoré napísal po vojne boli najvýznamnejšie dve, v ktorých čerpal námety z národných dejín – Smrť Ďurka Langsfelda a Blúznivci, bol tiež prekladateľom z ruskej literatúry - Čechova, Tolstoja i Gorkého.

Statky - zmätky – téma peňazí, sociálna dráma v štyroch dejstvách, dedinské prostredie, už názov naznačuje danú tému a hlavnú myšlienku diela – statky (majetky) spôsobujú zmätky v medziľudských vzťahoch, nad ľúbostným vzťahom víťazia majetkové záujmy (autor kritizuje mamonárstvo, ukazuje na následky honby za majetkom – rozbroje v rodinách, vzájomnú nenávisť, rozbitie manželstiev, morálny úpadok. V centre bohatí bezdetní Palčíkovci, ktorí majetkové problémy chcú riešiť za pomoci príbuzných Ľavkovcov a Kamenských. Pripravia plán – Ďurko Ľavko si má vziať za ženu Zuzku Kamenskú, budú bývať v ich dome (u Palčíkovcov), opatrovať ich a oni im napokon prepíšu celý majetok. Tak sa aj stane. Ďuro nechá Betu, s ktorou sa schádzal a vezme si Zuzku = manželstvo z rozumu, ľuďom ide len o majetok, hlavne Ľavkovcom, ktorí sú vypočítaví, kým Kamenskí nechajú Zuzku rozhodnúť samu a do ničoho ju nenútia, tá je tichá, poslušná, chce každému vyhovieť, no v závere sa mení na hrdú, ráznu ženu). Palčíkovci mladým vyčítajú, že nie sú pracovití a Zuzke, že je k mužovi chladná (Ten sa medzitým schádza s Betou, kričí na Zuzku, ponižuje ju). Ona s ním čaká dieťa, napokon od Ďura odchádza a ten si do domu privádza Betu. Ďuro, podpichnutý Betou, začína vymáhať od Palčíka prepísanie majetku. Končí sa to konfliktom, pri ktorom Palčík so zbraňou Ď. vyháňa. Jadro hry je v zápase o majetok, ktorý nakoniec nikomu šťastie neprinesie. Beta odchádza od Ďura. Ďuro prosí Zuzku o odpustenie, no tá mu neverí a nechce sa k nemu vrátiť. Palčíkovci v závere sľubujú, že budú na jej syna pamätať a postarajú sa oňho. Dej rámcovaný vianočným časom (1 rok). Zuzka je najkrajšia Tajovského ženská postava.

Protikladné postavy: Zuzka (tichá, skromná, mravná)- Beta (márnivá, parádnica, vypočítavá, skazená), Zuzka (skromná, poslušná, obetavá, tichá)– Ďuro (lakomý, vypočítavý), Kamenskí (rozumní ľudia)- Ľavkovci (vypočítaví)