Konflikt: dedina – Drak (dedinčania sú presvedčení, že práve Drak je pôvodcom všetkého zla v dedine – sucho, neúroda, vraždy, preto mu ublížia, vyženú ho z dediny, nakoniec však Drak získa ich dôveru – záchranou dedinskej čriedy)
Eva – Šimon, Drak (Eva ľúbi Draka, s ktorým má dieťa - vychováva ho stará mať, verí, že sa k nej a ich dieťaťu vráti, aj napriek tomu, že je vydatá za Šimona, napokon zistí, že jej šťastie je pri Šimonovi, ktorý ju ľúbi a v tichosti znáša svoj údel neľúbeného muža)

Rozprávač: prechádza z 3. os. sg. (autor nám tie isté udalosti ponúka pohľadom 3 očí: príchod Draka vidíme Evinými, Šimonovými aj očami dediny) do 1. osoby pl., lebo priberá k sebe čitateľa alebo postavu

Čas: biologický (napr. Drak sa vrátil „o Jáne“)

Rozprávkovosť príbehu: pomenovanie navonok zápornej postavy – Drak (ako v rozprávke, postava spätá s prírodou), šťastný koniec (Drak získa dôveru ľudí), prekonávanie prekážok (Drak zachráni dobytok, vďaka čomu dosiahne svoj cieľ – získa dôveru ľudí, možnosť bývať v dedine a kopať hlinu pod Peklom), ožíva viera v nadprirodzené javy (ľudia veria, že Drak je bosorák, prítomné postavy: vedmy, sudičky, ježibaby), stará mať rozpráva rozprávku, symbolika čísla tri (tri príchody Draka do dediny – v mladosti, návrat a v dospelosti)

Lyrizácia epického textu: metafory, personifikácie, lyrický opis, kde je nejaké zviera, expresívny opis prírody, umelecký štýl

Vplyv ľudovej slovesnosti: ľudový - hovorový jazyk

Margita Figuli - Tri gaštanové kone

Útvar: novela s prvkami naturizmu (má rozprávkový charakter)
- rozprávkovosť príbehu –šťastný koniec – dobro víťazí nad zlom, umelecké postupy typické pre rozprávku: TRIÁDA (tri kone, Peter trikrát zachráni Magdalénu, trikrát sa lúčia, trikrát jej Peter prisahá, až pri treťom stretnutí sa môžu vyznať so svojich citov, Peter má splniť preňho zdanlivo nesplniteľné tri úlohy (zanechať tulácky spôsob života, postaviť dom, tri kone), tri roky čakania, hrdina prekoná prekážky –nakoniec ho čaká víťazstvo a odmena, rozprávkové postavy Peter – „Popolvár“, Magdaléna – „Zlatovláska“, kontrast – dobré – Peter a Magdaléna, zlé – Zápotočný, najbližším druhom Petra je kôň (ako v rozprávke)

Analýza názvu:
Tri gaštanové kone – signalizujú spätosť s prírodou, kone sprevádzajú postavy po celý čas, začiatok novely – kone prichádzajú, koniec – kone odchádzajú, Kôň – zviera silné, dynamické, urastené, rýchle, symbol odvahy, vznešenosti, slobody, nezávislosti, osudu, diaľok, prírody, živlov, majetku (táto symbolika sa spája s postavou Petra), sú výnimočné, akýmsi znamením (Petrove kone – cítia lásku, chránia Magdalénu, lebo tušia, že ju má Peter rád Zápotočného kone – sú divé, útočné, prchké, boja sa ho, nakoniec aj pod ich kopytami Zápotočný umiera)

Konflikt: osobný (medzi Petrom a Zápotočným) – vyrastá z dobra a zla, mravný, etický (vyrastá zo sociálneho – majetkové usporiadanie postáv, hospodárska kríza), sociálny konflikt - vyrieši sa smrťou Zápotočného, víťazí mravnosť, láska, čestnosť, spravodlivosť, pravda – nájdeme to nielen v rozprávke, ale aj v kresťanstve (kresťanské cnosti, morálka) – sebaobetovanie, kresťanská pokora

Téma: ľúbostná téma, ktorá hovorí o príbehu lásky Petra a Magdalény, ktorej v ceste stojí sociálna prekážka – čiže sociálna nerovnosť, ktorú symbolizuje Zápotočný (ľúbostná téma so sociálnym pozadím)