Malý princ - Antoine de Saint-Exupéry

V čas keď bol pilot ešte šesťročným chlapcom, videl v knihe obrázok veľhada kráľovského, ako žerie zviera. Tento obrázok ho inšpiroval a nakreslil zatvoreného hada so slonom. Svoj výtvor ukázal dospelým, ale tí jeho umenie nepochopili. Preto nakreslil obrázok znova, kde bol had otvorený, ale ani tentoraz ho dospelí nepochopili, tak sa vzdal svojej maliarskej kariéry a začal sa venovať letectvu.

Už ako dospelého ho na saharskej púšti postihla porucha motora. Pilot prespal a na druhý deň sa pri ňom zjavil malý chlapec- Malý princ. Chcel aby mu pilot nakreslil ovečku. Pilot mu najprv nakreslil slona so zatvoreným veľhadom ale malý princ chcel iba ovečku. chlapcovi sa však ovečka nepáčila, tak mu pilot nakreslil debničku a povedal, že v nej je ovečka akú chce. Malý princ sa veľmi potešil a povedal princovi že jeho domovom je malý asteroid planéta nie väčšia ako dom. Každý deň sa pilot dozvedel niečo o jeho planéte. O baobaboch, ktoré princ musí pravidelne vytrhávať, o častých západoch slnka, o pyšnej ruže so štyrmi tŕňmi a nechce aby mu ju jeho nová ovečka zjedla. Povedal mu o svojich dvoch činných a jednej vyhasnutej sopke, ktoré každý deň vymetá. Rozprával mu o svojej ceste cez šesť asteroidov, na ktorých žili kráľ, márnivec, pijan, biznismen, lampár a zemepisec. Pre kráľa boli všetci ľudia poddaní. Trval na uznávaní svojej autority, stále niečo prikazoval a všetko ho muselo poslúchať. Ale bol tiež dobrosrdečný a dával rozumné rozkazy. „Autorita sa zakladá predovšetkým na rozume.“ Princ na druhej planéte stretol márnivca. Ten vo všetkých videl svojich obdivovateľov. Márnivec stále dvíhal klobúk z hlavy a pozdravoval. Na ďalšej planéte býval pijan. Ten stále pil aby zabudol, že sa hanbí za to, že pije. Štvrtá planéta patrila biznismenovi. Ten stále počítal svoje hviezdy. Vyhlasoval sa za majiteľa celého vesmíru. Na piatej veľmi malej planéte bol iba lampár a lampa. Ten dookola zažínal a zhasínal lampu. Každá minúta na planéte predstavovala jeden deň. Na šiestej planéte našiel zemepisca, ktorý mu poradil aby sa išiel pozrieť na zem. Dostal sa na púšť do Afriky. Stretol hada a kvetiny, ktorých sa spýtal na ľudí. Ako tak išiel vystúpil na vysoký vrch ale počul iba svoju ozvenu. Po dlhej chôdzi našiel cestu. Dostal sa do záhrady plnej rozkvitnutých ruží. Začal ľutovať svoju ružu, ktorá si myslela, že je jediná na celom svete. Potom princ stretol líšku ktorá chcela, aby si ju princ skrotil. On chcel spoznať veľa vecí a nájsť si priateľov. Líška mu na to povedala: „spoznáme len tie veci, ktoré si skrotíme.“ A tak si princ líšku skrotil. Líška pri princovom odchode bola veľmi smutná a princ pochopil, že jeho ruža je preňho jediná na svete. Tým ako sa o ňu staral tak si ju tiež skrotil. Líška darovala princovi tajomstvo. „Dobre vidíme iba srdcom. To hlavné je očiam neviditeľné.“ Čas, ktorý princ strácal pre svoju ružu ju robí výnimočnou. Človek je zodpovedný za všetko čo si skrotí. Malý princ rozprával pilotovi aj o výhybkárovi a obchodníkovi. Pilot nakreslil princovi vodítko na ovcu aby mu nezjedla ružu. Potom sa vydali obaja hľadať studňu pretože boli veľmi smädní. Malý princ ostal pri studni ale pilot sa vrátil opravovať lietadlo. Na druhý deň, keď sa pilot vrátil zbadal, že sa Malý princ rozpráva s hadom. rýchlo ho odohnal. Na výročie jedného roka princovho pobytu na planéte sa chcel Malý princ vrátiť na svoju planétu a had mu povedal že keď ho uštipne, tak ho to vráti na jeho planétu. Malý princ sa nechal uštipnúť hadom, a vrátil sa na planétu za svojou ružou.

O šesť rokov potom pilot premýšľal čo sa stalo s malým princom. Robil si starosti či jeho ružu nezjedla ovečka. Či náhodou nevybuchli jeho sopky. Vedel však, že nijaký dospelý nikdy nepochopí, že je to také dôležité.

Zdroje:

Antoine de Saint-Exupéry - Malý princ -