Po porážke revolúcie 1848–1849 viedenská vláda nastolila krutý absolutistický režim na čele s ministrom Alexanderom Bachom nazývaný „bachovský absolutizmus“. Vyznačoval sa krutou maďarizáciou prenasledovaním národovcov. Na Slovensku prestali vychádzať Slovenské noviny zanikli aj Slovenské pohľady (Jozef Miloslav Hurban). Ján Kolár vydával vo Viedni Slovenské noviny ale v staroslovenčine. Tak sa obnovil spor o spisovný jazyk. Ten sa skončil dohodou medzi bernolákovcami a štúrovcami, dohodli sa na reforme jazyka.
Martin Hatala vydal krátku mluvnicu slovenskú, ktorá upravila pravopis (písanie dvojhlások, rozlišovanie i/y).
K oživeniu národného života dochádza v 60. rokoch po páde bachovho absolutizmu začal vychádzať časopis Pešťbudínske vedomosti v ktorých vypracoval celonárodné zhromaždenie Slovákov.
Zišlo sa ako memorandové zhromaždenie v Martine a prijalo dokument Memorandum národa slovenského.
Požiadavky: uznanie slovenského národa
používanie slovenského jazyka
vyčlenenie slovenského národa pod názvom Slovenské okolie

Splnilo sa len niekoľko požiadaviek – používanie slovenského jazyka v školách, vznikli 3 slovenské gymnázia (Martin, Revúca, Kláštor pod Znievom). Najväčším úspechom bolo založenie Matice slovenskej v roku 1863 v Martine. Prvým predsedom bol Štefan Moyses, predsedom bol Karol Kuzmány . Matica bola celonárodná kultúrna inštitúcia, vydávala učebnice, knihy, šírila osvetu. Celé obdobie 60. rokov sa podľa Matice slovenskej nazýva Matičným obdobím Začali vychádzať literárne časopisy, napr. Sokoľ, Černokňažník, Almanách Lipa .
V politickom živote vznikla nová strana Nová škola Slovenska (Ján Palárik). Snažil sa o federatívne usporiadanie Uhorska. Rozvoj národného života netrval dlho lebo sa v roku 1867 sa Rakúska a Maďarská vláda dohodla o rozdelení moci, došlo k tzv. Rakúsko-uhorskému vyrovnaniu.
Jeho priamym dôsledkom bolo zatvorenie slovenských gymnázií a v roku 1875 zaniká aj Matica slovenská. Až do roku 1918 trval krutý národnostný útlak.
Literárna situácia- v tomto období odchádzajú z literatúry príslušníci štúrovskej generácie a umelecký charakter ich tvorby ustupuje novému štýlu – romantizmus ustupuje realizmu.
Najskôr vychádzali diela štúrovcov (Sládkovič- Detvan, Ján Botto- Smrť Jánošíkova) neskôr do literatúry prenikajú témy zo súčastného života. Zjednodušuje sa umelecký štýl ktorý sa približuje k reči. Vznikajú nové literárne žánre, v popredí je próza najmä krátke útvary, spoločenská a historická poviedka, besednica, čerta.
Rozvíja sa humoristická a dokumentárna próza. Romantického hrdinu nahradil praktický hrdina – realista.
Literatúra vývoja sa delí:

1. roky absolutizmu
2. uvolneniu politického života – zvýšená aktivita romantikov
3. formovanie mladej literárnej generácie – nástup realizmu