Avantgarda v slovenskej poézii

Avantgarda v slovenskej poézii

Výklad

Koncom 19. storočia v Európe vzniká moderná literatúra. Odkláňa sa od tradičných umeleckých postupov, čo sa najviac prejavuje v poézii. Slovesné umenie ovplyvnilo aj výtvarné umenie - futurizmus, kubizmus a kubofuturizmus. Avantgardné smery sa zrodili z danej spoločenskej situácie. Cieľom autorov bolo individuálne vyjadriť vzdor, hľadať životnú pravdu, V dielach hľadali obranu proti zložitej dobe, vyjadrovali ľúbostné a spoločenské sklamanie. Nové myšlienkové - avantgardné smery prenikli do slovenskej literatúry začiatkom 20. storočia. Generácia nastupujúca v tomto období zložitých spoločenských pomerov si uvedomovala, že spôsob, akým sa vyjadrovala predchádzajúca generácia nestačí vystihnúť všetky záporné stránky skutočnosti. Do literatúry prenikli netradičné postupy a formy. Na sformovaní moderny sa podieľali: Ivan Krasko, Janko Jesenský, Ivan Gall a Vladimír Roy. Najviac inšpirácie nachádzali vo svojich romantických predchodcoch, najmä v tvorbe Kráľa, Sládkoviča a Bottu. Nezabúdali však ani na tvorbu Vajanského a Hviezdoslava. Bližší im však bol romantizmus, pretože sa v ňom objavovali. Objavovali aj dávne ľudské túžby po slobode a všestrannom uplatnení ľudskej individuality. Romantizmus nastolil veľmi jasne rozpor sna a skutočnosti, pasivity a rozhodného činu. Toto sa objavuje aj v tvorbe básnikov slovenskej literárnej moderny. Na slovenskú literárnu modernu mala silný vplyv aj európska literatúra. Preniká do nej expresionizmus, symbolizmus, impresionizmus. Autori, ktorí mali vplyv na slovenských prozaikov boli Byron, Puškin, Baudelaire, Rimbaud, Appolinaire a Verlaine. Z literárnych druhov používali autori lyriku, z útvarov krátke básnické útvary, ako básne v próze, básnické pásma i zbierky. Tieto útvary najlepšie vyhovovali pri vyjadrení dojmov a zážitkov, najmä z prírody a na zachytenie úvah o človeku a jeho vzťahu k svetu. Niektorí stúpenci literárnej moderny písali prózu realistického typu. V období medzi dvoma svetovými vojnami sa rozvíjali prvky typické pre predchádzajúce obdobie. Udalosti I. svetovej vojny vplývali tiež na tvorbu umelcov. Po vzniku dadaizmu z neho vychádza surrealizmus. Tvorbu slovenských autorov ovplyvnil najmä poetizmus, ktorý prichádza z Čiech a konštruktivizmus pochádzajúci z Ruska. Nastupujúce básnické pokolenie hľadalo nové cesty, nové možnosti, nenegujúc popritom tvorivý odkaz predchádzajúcich generácií.

Roku 1935 Ladislav Novomestský svojou zbierkou Otvorené okná potvrdil úsilie našich tvorcov preniknúť do povedomia okolitej Európy a zároveň u nás udomácniť tvorivého ducha. Slovenskí nadrealisti si dali do štítu tvorby buričské a novátorské programové smerovanie. Svoje úsilie o tvorivú originalitu vyjadrovali aj formálnymi prostriedkami - bohatou metaforickosťou, maximálnym využívaním asociatívnej metódy pri tvorbe básnických obrazov, uplatňovaním appolinairovského pásma. Z obsahovej stránky mala úplne nový rozmer poézia katolíckej moderny, ktorá sa opierala o nesporné spirituálne hodnoty. Predstavitelia tejto spočiatku rôznorodej tvorivej skupiny spájali tradičné kresťanské hodnoty s využívaním nových možností, aké poskytoval nielen symbolizmus, ale aj poetizmus a surrealizmus. Predstavitelia DAV-u sa pokúšali udomácniť zásady proletárskej poézie. Sociálnu tematiku s určitým umeleckým podtextom využil len Novomestský v zbierkach Nedeľa a Romboid. Andrej Žarnov pridávajúci do veršov aj útočné motívy zakladá poéziu biča.