Vlastným menom Ján Botto
- pochádza z Gemerskej dedinky Lukovištia
- je vzdialeným príbuzným štúrovského básnika Bottu
- študoval chemické inžinierstvo v Prahe
- študoval aj dlhší čas v Čechách kde aj pracoval (v meste Klobúky a v chemickej továrni v meste Slaný)
- v medzivojnovom období žil v Bratislave
- a po dôchodku žil v Piešťanoch
- literárnej tvorbe sa venoval krátko cca 10 rokov
- vydal iba 2 zbierky
- tie zmenili výrazne básnicke myslenie na SR
- v roku 1909 vyšla kniha Nox et solitudo (po slovensky Noc a samota)
- a v roku 1912 druhá a posledná zbierka Verše
- v slovenskej literatúre udomácnil prvky francúzskeho impresionizmu (hudobnosť verša)
- okrem toho aj náladové i štylistické znaky básnického symbolizmu
- mládež ho za to obdivovala a starší (Hviezdoslav,Vajanský) mali občas aj pochybnosti
- ale jeho talent si vážili všetci
- vystupoval aj pod pseudonymom Janko Cigáň
- jeho básne sa vyznačujú silným sociálno-etickým pátosom
- je v nich prítomná Hollého hrdinskosť, Chalupkova mravnosť, Bottova vzbura, a to všetko vyjadrené kraskovsky
- osobitnú pozornosť venoval tiež tematizácii záhad ľudskej psychiky, interpersonálnych vzťahov a bytia
- záhadným problémom neboli básnikovi iba iní, ale najmä sám lyrický subjekt, jeho duša
- jeho lyriku charakterizuje symbolistický náznak, ktorý možno sledovať na obraznej, zvukovej a interpunkčnej rovine, a eufonický verš, ktorý sa výrazne podieľa na utváraní sémantiky básne
- Krasko prekladal z rumunskej poézie – M. Eminesca a novších básnikov (Tiene na obraze času, 1956). Preložil aj dve state nemeckého symbolistu R. Dehmela
- kompletne jeho preklady vyšli v Súbornom diele Ivana Krasku 2 (1993)
NOX ET SOLITUDO (noc a samota)
- je to zbierka intímnej, osobnej lyriky
- práve tu najvýraznejšie vyjadril svoj pocit smútku a sklamania, ktoré pramenia z odlúčenia od rodného kraja v období keď pôsobil v továrni
- pramenia však aj v nešťastnej láske, v samote
- väčšina básni má motív hlboko prežívaného smútku
- prevláda tu pociť bezmocnosti, nevie nájsť východisko
Otcova roľa
- vyčíta si, že opustil rodný kraj
- názov symbolizuje národ, vlasť, ktorú opustil
- chce sa usadiť, prísť domov, pomôcť národu nájsť cestu k slobode, pretože sám národ je bezmocný, postrebuje jeho pomoc
- poukazuje na to, že stáročia bol tento národ pod útlakom, pýta sa, či má národ dostatok síl aby zmenil svoj osud
