Obsahuje 4 evanjelia (Mareka, Matúša, Lukáša a Jána), Skutky apoštolské, Listy apoštolské, Život Krista, Zjavenie svätého Jána (apokalypsa). Od Noaha po potopu sveta (stvorenie sveta, Adam a Eva...). Biblia bola v 4.st.nl. preložená do latinčiny, v 13.st.nl. rozdelená na hlavy kvôli lepšiemu porozumeniu a v 16.st.nl. bola kanonizovaná (stala sa zákonom).

c) Indická literatúra (400 pred n.l. – 400)
Je známa eposmi Mahábhárata a Rámájana. Hlavná dejová línia v epose Mahábhárata (hrdinský epos) je rodinná nenávisť a bratovražedný boj šľachtického rodu Bháratovcov – ich vyhubenie. Obsahuje aj politické pasáže (povinnosti vládcov, obsah zákonov). V diele vládne synkretizmus. Je to staroindický, sanskriptský epos, ktorý Indovia pripisujú legendárnemu Vjásovi. Obsahuje 18 kníh, 100 000 dvojverší + próza. Mahábháratu pretvárali brahmani (členovia najvyššej indickej kňažskej sekty).
Boli dotvárané legendy o astékoch, ktorí v knihe rozprávajú bájky, legendy, povesti, aby hrdinov odvrátili od zabíjania. Toto dielo ovplyvnilo celú literatúru JV Ázie a Číny.
Epos Rámájana (8.st. pred n.l. ) obsahuje 7 kníh a 24 000 dvojverší. Je to najzachovalejší indický epos (tiež napísaný v Sánskrite). Spočiatku sa šíril ústne (speváci) – v roku 200 dostal písomnú podobu. Dej: Rámu vyženie matka na 14 rokov do vyhnanstva, pretože chce, aby sa na trón dostal jej syn, Rámov brat. Ráma odchádza so svojou ženou a mladším bratom. Usadil sa v lese, v ktorom Ráma pozabíjal veľa démonov. Potom bojoval s kráľom démonov Rávom kvôli Síte, pretože Ráva ju uniesol na ostrov Lanca. Ráma s pomocou opičieho kráľa a jeho armády dobyli ostrov, zabili Rávu a oslobodili Sítu. Ráma musel odvrhnúť Sítu, pretože žila s iným mužom (Rávom). Ona sa v zúfalstve hodila do ohňa, ale boh ohňa ju zachránil. Tým bola dokázaná jej nevina. Spolu odchádzajú do mesta, kde sa Ráma stáva kráľom. Neskôr vznikali znovu pochybnosti o Sítinej nevine. Ona zomiera. Dej sa končí tým, že aj Ráma zomrie a spolu so Sítou žijú na druhom svete. Postupom sa Ráma mení, vtelí sa do boha Višnu. Dostáva sa medzi sv. písmo hinduizmu. Epos patrí medzi klenoty svetovej literatúry. Autor: Válmiki

d) Staroegyptská literatúra
Tvoria ju ľúbostné piesne, ktoré sa v zlomkoch zachovali na papyrusoch.

e) Akkadská literatúra


2. ANTICKÁ LITERATÚRA

a) Grécka literatúra (9.st. pred n.l. – 5.st. n.l.)
Najčastejšie útvary: epos, bájka, báj, tragédia, komédia. Charakteristickým znakom gréckej literatúry je osudovosť (nik neujde svojmu osudu). V dielach bývajú väčšinou zastúpení bohovia, ktorí však majú vlastnosti ľudí.