Grécke náboženstvo bolo totiž založené na mnohobožstve. Často sa v bájach spomínajú posvätné miesta ako Olymp – sídlo bohov, Parnas – sídlo múz, Delfy – veštiareň. Postavy z gréckych bájí sa často objavujú v neskorších dielach od stredoveku až po súčasnosť. Grécke báje vyjadrujú stupeň poznania sveta, určité morálne zásady, vysvetľujú medziľudské vzťahy napr. Nioba – materinská láska, Odysseus – odvaha a statočnosť, Filemón a Baukis – manželská vernosť. Po celé stáročia sa k bájam ľudia vracali ako k niečomu dodnes platnému.

Eposy – predstavitelia:
Homér (9.-8.st. pred n.l.) – slepý básnik.
Pripisujú sa mu eposy Ilias a Odysea, ich základ tvoria povesti. Ilias (24 spevov-15 tis. veršov) – vykresľuje udalosti z boja Grékov(Sparta) o Tróju. Epos zachytáva posledných 51 dní 10-ročnej vojny. Dej sa odvíja od udalosti, keď syn trójskeho kráľa Paris uniesol manželku spartského kráľa Helenu. Začína sa vojna. Objavuje sa tu mnoho mýtických mien – Achylos, Odyseus, Herakles, Paris, bohovia. Je to jeden z najslávnejších eposov. Odysea (24 spevov-12 tis. veršov) – Cesty Odysea, ktorý sa kvôli nepriazni bohov nemôže 10 rokov vrátiť domov. V diele je opísaných posledných 40 dní jeho cesty, počas ktorej zažije veľa dobrodružstiev. V eposoch sú vykreslené ľudské vzťahy a city. Človek, príroda a bohovia tvoria jednotu. Bohovia tu majú ľudské vlastnosti – ľúbia, nenávidia, zúčastňujú sa na krvavých bojoch. Človek je bezmocný voči ich rozhodnutiu.

Grécke umenie rozkvitlo najmä v 5.st. pred n.l., v tzv. Aténskej otrokárskej demokracii. Ideálom sa stala harmonická osobnosť a slobodný občan – kalokagathia – krása tela i ducha. Toto obdobie charakterizuje aj vznik a rozmach gréckej drámy, ktorá sa vyvinula z osláv boha vína Dionýza (mal podobu capa – tragos), odtiaľ názov tragédia. Tragédia mala klasickú stavbu – expozícia, kolízia, kríza, peripetia, katastrofa-záver.

Predstavitelia tragédie: Sofokles (Antigona, Kráľ Oidipus, Elektra)
Aischylos (Orestea, Pripútaný Prométeus)
Euripides (Ifigénia na Tauride, Trójanky, Medea)


Sofokles (496-406 pred n.l.) sa aktívne zúčastňoval na politickom a náboženskom živote svojej obce. Diela: tragédie Antigona, Kráľ Oidipus. Antigona (4 dejstvá). Nadväzuje na tragédiu Vládca Oidipus. Dej: Po smrti Oidipa sa jeho synovia Polyneikes a Eteokles hádajú o vládu nad Tébami. Polyneikes bol vyhnaný a obrátil sa proti Tébam. Obaja bratia v bratovražednom boji umierajú. Nový vládca Kreon pochová Eteokla a Polyneika zakáže pochovať.