Sestra Antigona ho však pochová. Kreon ju odsúdi na smrť – za živa zamurovať, hoci je snúbenicou jeho syna Heimona. Antigona spácha samovraždu obesením na svojom závoji. Heimon sa na to prebodne nožom a manželka Kreóna si tiež vezme život. Kráľ je tak potrestaný. Hlavná myšlienka: Antigona stojí pred rozhodnutím rešpektovať buď zákony pozemských vládcov, alebo bohov. Kráľ Oidipus – je mu veštené, že zabije otca, ožení sa s matkou a stane sa vládcom Téb, čo sa aj nešťastnou náhodou stane. Keď sa Oidipus dozvie, že je vrahom, obesí sa.
V Sofoklových hrách stíha trest jedincov, ktorí nerešpektujú zákony vlasti, rodiny a bohov. Vinu a trest predurčuje osud.

Aischylos: Pripútaný Prométeus – Ukazuje tu Prometea ako vzbúrenca proti bohom a bojovníka za šťastie ľudstva. Orestea – Kráľa Agamemnóna zavraždí vlastná žena Klytaimnestra spolu so svojím milencom Aigistom. Agamemnónov syn Orestes zabije Agista a matku. Orestes je pred aténskym súdnym zborom zbavený potrestania.

Euripides: Ifigénia na Tauride – Taurská kňažná Ifigénia má obetovať bohom jedného z verných priateľov Orestea, alebo Pylada. Keď sa Orestes a Ifigénia spoznajú ako brat a sestra, všetci traja ujdú z Tauridi. Trójanky – Znázornenie vojnového utrpenia žien a detí. Medea – vykresľuje duševný stav zradenej a trpiacej ženy-čarodejnice Medey. Nešťastná hrdinka Medea zabije svojich synov, lebo ju opustil nevďačný manžel.
Euripides je kritikom tradičných sociálnych, morálnych a nábožesnkých predstáv.

Komédie: Aristofanes (Oblaky, Jazdci, Ženský snem, Mier, Lesistrata) – odzrkadľujú život Atén.
Bájky: Ezop (Jeleň pri jazierku, Pes a kúsok mäsa, Jupiter a opica, Krab a jeho mať) – Vystupujú v nich zvieratá, hmyz, rastliny ale aj ľudia. Zvieratám, hmyzu a rastlinám pripisuje ľudské vlastnosti. Ezop bol škaredý, hrbatý, otrok, do Grécka prišiel z Trácie alebo Frýgie. Básne: Sapfo, Anakreon, Alkaios – intímna lyrika
Filozofi: Demokritos (materialista), Sokrates, Platón, Aristoteles (idealisti)


b) Rímska literatúra (3.st. pred n.l. – 5.st. n.l.)
Staršie obdobie (300 pred n.l. – 100 pred n.l.)
Mladšie obdobie: Klasické (100 pred n.l. – 100), Cisárske (100-300 n.l.)
Rímska literatúra je nepôvodná, napodobňuje grécku literatúru a to v námetoch a žánroch. Helenizácia Ríma (pogréčťovanie Ríma).

Predstavitelia:
Básnici: Publius Ovidius Naso – písal ľúbostnú poéziu.