Metamorfózy – zveršovaných 250 gréckych a rímskych bájí s témou premien (Nioba – kameň, Pygmalionova socha – dievča, Filemon a Baucis – stromy)
Quintus Horatius Flaccus – tvoril hlavne príležitostnú poéziu. Za ideál šťastia považoval drobné radosti, nezávislosť od bohatstva. Hlásal strednú zlatú životnú cestu. Napísal: Ódy, Satiry, Listy
Publius Vergílius Maro – epika Bucolica (pastierske básne – ódy), Georgica (roľnícke básne – ódy), epos Aeneis (Eneis) – národný epos o zakladateľovi rímskej moci Eneovi – žil medzi pastiermi a tvoril oslavné básne (idily)
Ľud. komédie: Titus Maccius Plautus – Komédia o hrnci, Chvastavý vojak, Pseudolus
Historiografia: Galius Julius Caesar – Zápisky o vojne galskej, Zápisky o vojene občianskej
Titus Livius, Tacitus
Filozofi: Demostenes, Marcus Aurelius – Hovorím k sebe samému, Marcus Julius Cicero, Seneca
Satirické prózy: Petronius - Satirikon





Útvary starovekej literatúry


Báj je epický útvar, v ktorom sa odráža názor dávnovekého človeka na svet a život. Človek si nevedel vysvetliť niektoré javy, a preto ich pripisoval bohom, vílam. Tématika bájí: vznik miest, hôr, riek. Súbor bájí tvorí bájoslovie (mytológia) – najznámejšia je grécka.
Bájka je malý žáner epiky. Jej cieľom je alegorickým spôsobom vysloviť nejaké mravné ponaučenie alebo sa vysmiať zlu. Tematicky čerpá najmä zo života zvierat.
Epos je veľká epická forma. Od čias vzniku najstarších zachovaných eposov prekonal veľké zmeny. Poznáme rôzne druhy eposov: hrdinský, historický, idilický, komický, zvierací, duchovný, moderný. Hlavný hrdina má nadprirodzené schopnosti a robí len dobré činy. Do diela zasahujú bohovia. Antický epos nejde do hľbky postavy a opisuje len vonkajší prejav a konanie.
Tragédia je druh epického literárneho útvaru. V diele sa opisuje boj človeka s nepriateľskými silami (osud, nespravodlivosť) – človek väčšinou zahynie. Tragédiu pôvodne hrali len dvaja herci (Sofokles pridal ďalších dvoch), v pozadí vystupuje chór. Dej sa od začiatku vyvíja rýchlo. Hrdinovia sú idealizovaní a stoja proti sebe (aj ženské postavy hrali muži). Nevyvoláva absolútny smútok (letargiu), ale očistenie od zla – katarziu. Cez precítenie a pochopenie bolesti iných sa človek viac zamýšľa nad sebou, pochopí ľudskú zlobu a jej nezmyselnosť. Idyla je stredná epická forma. Predchodca eposu. Hrdinovia boli obyčajní ľudia z viedieku. Vzniká ako protiklad životu v meste. Najznámejší idylici – Hollý, Vergílius, Teokrytos.
Óda je najrozsiahlejšia epická forma. Štýlovo je to úvaha, oslavuje ľudí, prírodu, radosť, udalosť. Veľká odozva aj vo svetovej literatúre a hudbe (J. Schiller: Óda na radosť, O. Mickiewicz: Óda na mladosť, J.