19. storočie je chrakteristické primyselnou revolúciou, zanikaním feudalizmu a rozvojom kapitalizmu. S rozvojom priemyslu je spätý aj rozvoj prírodných vied, čo malo vplyv na vznik filozofie. Pozitivizmus (zakladateľ francúzsky filozof Auguste Comte) – zdôrazňoval objektívne poznanie skutočnosti – za skutočné pokladá iba to, čo sa dá zmyslami overiť, skúsenosťami a experimentami dokázať. V tomto období mal pozitivizmus veľký vplyv na umenie a literatúru. Spisovatelia sa snažili objektívne zobrazovať skutočnosť, reálny život, ľudské vzťahy a charaktery. Táto umelecká metóda sa nazýva realizmus.
Porovnanie realizmu a romantizmu:
- romantici idealizujú skutočnosť, vyjadrujú vo svojich dielach svoje túžby, predstavy, sny, ich hrdinovia sú výnimoční (tulák, žobrák, väzeň, zlodej, cigáň, zbojník), sú v rozpore so spoločnosťou, búria sa proti nej, túžia vykonať veľký čin, často pri tom zomierajú, sú ovládaní silnými vášňami a konajú často vo výnimočných situáciách. Romantický konflikt vyplýva z rozporu medzi snom a skutočnosťou, básnici sa smažia čo najvernejšie vyjadriť svoje pocity a myšlienky, inšpirujú sa ľudovou slovesnosťou, pozornosť venujú často minulosti. Hlavným literárnym druhom je lyrika, menej epika.
- realisti sa usilovali o pravdivé zobrazenie každodenného všedného života, človeka a spoločnosti, ich hrdinovia sú obyčajní ľudia zo všetkých spoločenských vrstiev (od podsvetia po najvyššie kruhy buržoázie a aristokracie). Vykresľujú typické charaktery v typických spoločenských podmienkach, väčšinou zobrazujú prítomnosť, často využívajú skúsenosti z vlastného života. Pravdivo zobrazovali nedostatky spoločnosti, boli kritikmi a žalobcami pričom často využívali iróniu a satiru. Tieto nové témy sa prejavili aj v nových žánroch – rozvíjala sa najmä próza (poviedka, novela, román).
Realizmus môže byť:
1. opisný (Hviezdoslav, Kukučín)
2. kritický (Tajovský, Jesenský)
3. socialistický (Jilemnický, Král)

Anglická literatúra

V polovici 19. Storočia patrilo Anglicko k najvyspelejším štátom Európy. Politické boje medzi konzervatívnou stranou (aristokraciou) a liberálmi (rozvíjajúcou sa buržoáziou), spoločenské a hospodárske pomery mašli odraz aj v literatúre.