Prechod od romantizmu k realizmu predstavuje tvorba sestier Brontëových.
Charlotte Brontëová (1816 – 1855) – román Jana Eyrová: romanticko-realistický príbeh siroty, ktorá hľadá lásku, pochopenie a sebarealizáciu.
Emily Brontëová (1818 – 1848) – román Búrlivé výšiny: romantické vášne sa prepletajú s realistickým obrazom vzťahov medzi ľuďmi na anglickom vidieku.
Charles Dickens (1812 – 1870) – najvýznamnejší anglický realistický spisovateľ. V prvom románe Pamäti klubu Pickwickovcov zobrazil Anglicko 19. storočia. Vo voľne pospájaných príbehoch zobrazuje putovanie pána Pickwicka a jeho troch priateľov po anglickom vidieku so zámerom lepšie poznať život. Pán Pickwick je typ dobráka, čudáka, ktorý chce naprávať krivdy, ale pretože je nepraktický rojko, často sa dostáva do komických situácií. Jeho sluha Sam Weller predstavuje zdravý sedliacky rozum a jeho slová sú obžalobou spoločenského systému. Opisy dobrodružstiev pána Pickwicka sa striedajú s kritikou anglického zákonodarstva a sociálnej nespravodlivosti. Pán Pickwick v mnohom pripomína Dona Quichota a Sam Weller Sancha Panzu.
Dôležité miesto v jeho tvorbe majú romány o postavení anglických detí: Oliver Twist, David Copperfield, Malá Doritka, v ktorých pranieruje aj ostro kritizuje sociálne zlo, výchovné a sociálne inštitúcie, biedu a chudobu anglických detí. Zároveň vyjadruje súcit s utrpením bedárov. Využíva láskavý humor ale i iróniu a satiru. Popularitu si získal Dickens Vianočnými knihami, rozprávkami, z ktorých vyžaruje láska k blížnemu a zdôrazňovanie pozitívnych ľudských vlastností.

Francúzska literatúra

Od začiatku 19. storočia sa dostávala do popredia buržoázia. Menili sa ekonomické, morálne i citové vzťahy a úlohou literatúry bolo zobraziť túto skutočnosť. Významnými predstaviteľmi francúzskeho kritického realizmu boli:
Stendhal (1783 – 1842) – bol odporcom aristokracie kráľov, spoločenskej konvenčnosti a všednosti. Jeho hrdinovia sú ľudia vášniví, nepoddajní, ctižiadostiví, v ustavičnom konflikte s pokryteckou spoločnosťou, v ktorej nemôžu uskutočniť svoje sny. Romány: Červený a čierny, Kartúza parmská
Gustave Flaubert (1821 - 1880) – v románoch Pani Bovadiová, Citová výchova zobrazuje citové desilúzie svojej generácie (rozčúlenie, sklamanie, hrdinovia túžia po láske, ktorú nenájdu)
Guy de Manpossant (1850 – 1893) – v spoločensko – kritickom románe Miláčik zobrazuje mladého karieristu, ktorému ženy pomôžu vyšvihnúť sa z jednoduchého prostredia do vládnucich kruhov. Román Mont – Oriol je realisticko – satirickým obrazom života francúzskej spoločnosti. Na živote rôznych postáv zosmiešňuje honbu za majetkom. Na fracúzsky realizmus nadväzoval naturalizmus, ktorý chcel vystihnúť tzv. životnú pravdu v duchu pozitivizmu. Človeka zobrazoval ako súčasť prírody.