Emil Zola (1840 - 1902) v románoch Brucho Paríža, Zabijak, Germinal zobrazil ťažké životné podmienky robotníkov.
Honore de Balzac (1799 - 1850) je zakladateľom kriticko-realistického románu vo francúzskej literatúre. Jeho literárne dielo je obrovské – obsahuje vyše 90 románov a poviedok, autor dal tomuto veľkému románovému cyklu spoločný názov – Ľudská komédia. Rozdelil ju do 3 častí:
a) Štúdie mravov - osvetľujú sociálne a morálne účinky spoločnosti
b) Filozofické štúdie - vykresľujú príčiny spoločenských síl
c) Analytické štúdie – vysvetľujú princípy všetkého diania vo svete
Vystupuje v nich viac ako 2500 postáv, mnohé z nich vo viacerých románoch.
K Štúdiám mravov patrí román Gobseck, v ktorom vykreslil typ úžerníka tvrdošijne sa držiaceho svojich zásad. Skľučujúcim príbehom ľudskej bezcitnosti je román Otec Goriot – bohatý obchodník žije len pre svoje dve dcéry. Dal im celý majetok, aby sa mohli dobre vydať a dostať do vyšších kruhov. Jedna sa vydá za bankára, druhá za baróna. Presťahuje sa do chudobného penziónu, aby mohol byť blízko svojich dcér. Nechce vidieť, že ho zneužívajú a hanbia sa za neho. Platí za ne dlhy, rozpredáva majetok a sám chudobnie. Okolie ním opovrhuje a vysmieva sa mu. Jediný, kto s ním súcití je študent Rastignac.
V románe vystupuje veľa postáv, s ktorými sa stretneme i v ďalších dielach. Zaujímavá je postava bývalého galejníka a zločinca Vautena, ktorý bojuje proti spoločnosti svojskými metódami. Zneškodňuje bohatých, aby sa sám obohatil. Stelesňuje spoločenské zlo. Goriot zomiera chudobný a opustený. Na smrteľnej posteli sa vyznáva Rastignacovi: „Človek musí umrieť, aby poznal, čo sú to deti.“ Počas deja sa mení aj charakter Rastignaca. Úsilie preniknúť do lepšej spoločnosti zatieni jeho dobré predsavzatia. Využíva svoju mladosť a šarm, ktoré mu pomáhajú dosiahnuť úspechy najmä u žien. Román sa končí jeho cynickou výzvou: „A teraz uvidíme, kto z koho!“
Šagrénova koža – mladý šľachtic chce skoncovať so životom, starinár mu daruje osliu kožu, ktorá splní všetky jeho želania. Stane sa bohatým a slávnym, získa lásku žien, ale koža sa zmenšuje a tým sa kráti aj jeho život. Strach zo smrti ho prenasleduje a nakoniec naň aj zomiera.

Ruská literatúra

K významným predstaviteľom patrili:
Nikolaj Vasilievič Gogoľ (1809 - 1852) – bol prozaikom, dramatikom, v knihe Peterburgské poviedky zobrazuje malých a biednych ľudí, najmä úradníkov vo veľkomeste. Ostrou satirou na spoločenské pomery je komédia Revizór, v ktorej ostro kritizuje mestských predstaviteľov, ich úplatkárstvo, chamtivosť a strach pred odhalením. Hlavná postava, úradníček a dobrodruh Chlestakov predstavuje groteskný obraz dôležitosti a skutočnej duševnej úbohosti.