Jej najvýznamnejším básnikom, prozaikom a novinárom bol Jan Neruda. Písal lyrické básne Hřbitovní kvítí, Písně kosmické, Prosté motívy, Zpěvy pateční – obsahujú ľudové motívy, intímnu vlasteneckú lyriku, zdôrazňuje vieru v ľud a rozum a sociálne balady Knihy veršov, Balady a romance. Klasickým dielom českého realizmu sú Povídky malostranské, v ktorých autor na základe vlastných zážitkov a spomienok zobrazuje život na Pražskej Malej Strane. S humorom i vážnosťou vykresľuje typické postavy i postavičky s ich dobrými i zlými vlastnosťami. Odhaľuje spoločenské, triedne rozpory, nadradenosť bohatých nad chudobnými. Najčastejšie využíva formu uceleného príbehu: Přivedla žebráka na mizinu, Doktor Kazisvět, Jak si nakouřil pán Vorel pěnovku.
Alois Jirásek – bol zakladateľom historického románu. Námety čerpal z husitského obdobia (Mezi proudy, Proti všem, Bratrstvo), z obdobia národného obrodenia (Filosofická historie, F. L. Věk, V nás) a z potrelohorského obdobia (Temno). Najväčšie úspechy dosiahol husitskou trilógiou, v ktorej vykreslil vznik a rozmach a úpadok husitského hnutia. Medzi skvosty Jiráskových próz patria Staré pověsti české, v ktorých zobrazoval predhistorické a historické obdobie a významné osobnosti. Napísal 12 hier: Jan Hus, Jan Žiška, Jan Roháč, Lucerna, Vojnarka, Otec.