Hoci sa vznik a rozvoj realizmu v dejinách slovenskej literatúry v porovnaní s viacerými európskymi literatúrami oneskoril takmer a polstoročie, čo súviselo s národným útlakom, ekonomickou zaostalosťou Slovenska a nedostatkom kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií znamenal výrazný vývinový pokrok. Najvýznamnejší autori sa usilovali o priame zobrazenie skutočnosti, preto dávali prednosť súčasnej tematike, častým konfliktom sa stáva vzťah predstaviteľov jednotlivých spoločenských tried, k národnoobrannému zápasu. Čoraz viac sa témou literatúry stával slovenský ľud, jeho kultúrny a spoločenský život.
Príslušníci novej realistickej generácie vyrastali v kultúrnom ovzduší matičného obdobia, ich ideálmi boli domáci básnici (Kollár, Sládkovič) , ale i európska poézia (Byron, Hugo, Heyne, ). Sociálna problematika v ich dielach postupne zatlačila národnú otázku. Mladí autori sa predstavili v literárnom almanachu (zborník prác) Napred (1871), ktorý zastavili P. O. Hviezdoslav a Koloman Banšel. Zaniká časopis štúrovcov Orol a obnovujú sa Slovenské pohľady, ktoré redigovali Svetozár Hurban - Vajanský a Jozef Škultéty.
1. vlna slovenského literárneho realizmu (1880 - 1890):
V tomto čase vstupujú do slovenskej literatúry Svetozár Hurban - Vajanský, P. Országh - Hviezdoslav, Terézia Vansová, Elena Maróthy - Šoltésová, Martin Kukučín a ďalší. V poéziu realizmu presadil nový sylabotonický veršovaný systém a širšiu škálu veršovaných foriem i básnických výrazových prostriedkov. Píšu sa lyrické a lyricko-epické skladby, tiež mnohotvárne formy lyrických básní a cyklov (Hviezdoslav). Zmenil sa umelecký štýl prózy - spôsob myslenia dedinského človeka sa premietol do umeleckého jazyka, ktorý má charakter ľudového hovorového jazyka poznačeného štylistickými osobitosťami toho ktorého autora,
Zo žánrového hľadiska prevláda krátky útvar: kresba, črta, poviedka, novela, román. Umelecky najmenej rozvinutým druhom je dráma. Najlepšou divadelnou hrou od 1. vlny slovenského realizmu bola Hviezdoslavova tragédia Herodes a Herodias. V 60. a 70. rokoch sa stáva kultúrnym mestom Martin, vychádzali tu časopisy (Orol, Slovenské pohľady, Národné noviny, Černokňažník), žilo tu veľa národných dejateľov (K. Kuzmány, S. H. Vajanský, J. Škultéty, E. M. Šoltésová), vzniká tu kníhtlačiareň, neskôr Kníhkupectvo - nakladateľský spolok, Muzeálna slovenská spoločnosť.