Vrátil poézii emocionálnosť, predvídavosť, zmyslovosť a dal základy pre voľný verš. Najvýraznejšie sa prejavil v tvorbe G. Apollinaira, ktorý vytvoril báseň – pásmo. Využíval nové témy a hovorový jazyk. Rozšíril sa najmä v Rusku – V. Majakovskij, V. Chlebnikov
Konštruktivizmus (lat. constructio – zostavenie, zostrojenie) je spojený s rozvojom techniky a racionálnym plánovaním. Vznikol v Rusku, v literatúre dôraz kladie na subjekt, konštrukciu (formu) a štruktúru literárneho diela, úsporné a logické vyjadrovanie. Reprezentovali ho E. Bagrickij a V. Ibnerová. Expresionizmus (lat. expressus = výrazný, názorný) vznikol v Nemecku na začiatku 20. storočia. Najprv sa rozvinul vo výtvarnom umení vo Francúzsku – Paul Gauguin, do popredia staval vnútorné zážitky umeleckého tvorcu alebo zobrazovaných postáv. Zveličuje záporné javy a chce zmeniť svet pomocou lásky. Zaoberá sa psychológiou jednotlivca, využíva kontrasty, prechádza ku karikatúre a deformácii. Viacerí jeho stúpenci odmietali imperialistickú svetovú vojnu. V próze a dráme prevažuje lyrika (B. Brecht, E. M. Remarque, u nás napr. I. Horváth, J. C. Hronský)
Dadaizmus (fran. dada = hračka) vznikol vo Švajčiarsku. Dadaisti sa búrili proti dobe a neskôr proti vojne, vracali sa k detskému veku, chceli zachytiť jeho bezstarostnosť a hravosť ako protiklad k utrpeniu ľudstva v 1. svetovej vojne. Ich poézia sa vyznačuje deštrukciou (rozklad, zničenie) jazyka, ktorý dopĺňali zmesou zvukov, novotvarmi, často nezrozumiteľnými výrazmi. Jeho predstavitelia tvrdili, že poézia tak ako život sa dá nahradiť karnevalom bez konca, totálnou anarchiou. K zakladateľom patrí básnik Tristan Tzara, na začiatku svojej tvorby k dadaistom patrili aj A. Brenton a P. Soupault (supol)
Imaginizmus - prenikol do európskej avantgardy zo zámoria, zdôrazňoval prirodzený výraz a vedecký jazyk pri využívaní obrazotvornosti v umeleckom diele.
Akméizmus (gréc. akmé = vrchol) rozšíril sa v ruskej poézii (A. Achmatovová). Autori verne zobrazovali reálny svet a vrchol chceli dosiahnuť tým, že nazývali veci pravými menami. Konkrétnu realitu vyjadrovali jasným jazykom.
Po 1. svetovej vojne vznikli ďalšie moderné smery: surrealizmus, unanimizmus, poetizmus, nadrealizmus, naturizmus, vitalizmus….