Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Staroveká literatúra

Orientálna lit. (3000 pred n.l. – 500 n.l.)
Antická lit. (900 pred n.l. – 500 n.l.)
Sumerská
Grécka (900 pred n.l. – 500 n.l.)
Akkadská
Rímska (300 pred n.l. – 500 n.l.)
Staroegyptská
Hebrejská
Indická

Orientálna lit.
Sumerská : písaná klinovým písmom
Epos o Gilgamešovi – anonymný epos, 2000 p.n.l., postupne bol upravovaný
- 4 verzie, najznámejšia je novoasýrska
- ústredná postava: Gilgameš, z dvoch tretín boh a z jednej človek, kráľ, ktorý núti stavať hradby a tvrdo vládne mestečku Uruku
- 2. postava: Enkidu – vytvorený bohmi , žije v stepi so zverou, je na strane zvierat
- dej: Gilgameš sa stretáva s Enkidom, bojujú spolu. Enkidu zomiera za urážku bohyne Ištar. Gilgameš hľadá tajomstvo večného života.

Staroegyptská : Kniha mŕtvych

Hebrejská : najmladšia z lit. Blízkeho východu, vzniká v 1. stor. pred n.l.
- dodnes zachovávaná nepretržite, šírili ju Židia
- Biblia – kniha kníh
- starý zákon: tvorí 46 kníh historické – 5 kníh Mojžišových, Rúth poučné – Jób, žalmy prorocké – Jeremiáš, Izaiáš
- nový zákon: tvorí 27 kníh historické: Evanjeliá (Matúš, Marek, Lukáš, Ján) poučné: listy Sv. Petra a Pavla prorocké: zjavenie Sv. Jána – Apokalypsa

Indická : eposy: Rámajána : osudy kráľoviča Rámu a jeho ženy Síty
Mahábharata : bratovražedný boj



Antická lit. Antika – kolíska celej európskej civilizácie vo všetkých odvetviach ľudskej činnosti – literatúre, filozofii, výtvarnom a sochárskom umení, architektúre a i.
Najväčší odkaz antiky je v renesancii a humanizme.

Grécka antická literatúra : najznámejšie diela sú z 9. stor. pred n.l.

Homér
život Homéra: slepý básnik, celé meno Homér Melésignés; jeho otec bol vraj boh rieky Melés, mnoho miest si prisvojuje právo byť jeho rodiskom, nie je možné určiť čas narodenia alebo smrti (najpravdepodobnejšie 8.-9. stor.

pred n.l.), pracoval ako námorník
Diela: eposy Ilias a Odysea
Ilias : má skoro 16000 veršov usporiadaných do 24 spevov
- hexameter (6 stôp), daktylo – trochejský verš -UU│-UU│-UU│-UU│-UU│-U
- dej zachytáva 51 dní 10 ročnej Trójskej vojny, základ tvorili báje a piesne o Trójskej vojne, o vojenskom ťažení Grékov proti Trójanom. Trójska vojna vznikla tak, že syn trójskeho pána Paris uniesol gréckemu kniežaťu Menealovi Helenu – najkrajšiu ženu na svete. Najlepší grécki bohatieri sa vypravili k Tróji, aby odčinili urážku. 9 rokov obliehali Tróju nadarmo. Blížil sa 10-ty rok vojny, kedy sa pod)la veštby mala vojna skončiť. Najkrajším a najudatnejším gréckym hrdinom bol Achilles. Jemu zobral hlavný vojvoda Agamemnon krásnu zajatkyňu. Achilles sa urazí a odmieta bojovať. Achillov priateľ Patrokles ho prosí, aby mu požičal svoje brnenie a zbrane. Zoberie si ich a ide zaňho bojovať. Keď ho uvidia Trójania, zutekajú za hradby, ale Hektor,, trójsky veliteľ Patrokla zabije. Achilles sa nahnevá a zabije Hektora, jeho mŕtvolu vláči po hradbách. Nakoniec na prosbu Hektorovho otca, starého Priama, vydá mŕtvolu. Vojna sa skončí porážkou Trójanov : Gréci urobia dreveného koňa a ukryjú sa doňho. Koňa postavia pred brány Tróje ako dar bohov. Fingovane odplávajú. Trójania koňa zoberú do opevnenia. V noci vojaci vyjdú y koňa a otvoria brány, tak sa Grékom podarí lesťou dobyť Tróju. Autor sa zameriava na Achilla, Agamemnona a Hefaista.
Odysea: považovaná za 1. európske dobrodružné dielo
- viac ako 12000 veršov v 24 spevoch
- dej zachytáva 41 dní 10 ročného putovania Odysea. Hrdina Odyseus blúdi po skončení trójskej vojny po svete, zažije veľa dobrodružstiev a napokon ho more zanesie k Fajákom, ktorí ho dopravia na rodný ostrov Itaku. Doma má jeho žena Penelopa veľa nápadníkov. Nútia ju, aby sa za jedného z nich vydala. Ona si dá podmienku, že sa vydá, až došije šaty. Všetko čo cez deň ušije, v noci vypára. Odyseus prichádza domov v prestrojení za žobráka, aby zistil, či je mu žena verná. Pytači ho urážajú. Penelopa ho nespoznáva, rozpráva sa s ním o tom, ako túžobne očakáva muža. Jedine slúžka ho spozná, keď mu umýva nohy. Na druhí deň pytači opäť nútia Penelopu, aby sa vydala, pretože odhalia trik s páraním. Ona povie, že sa vydá za toho, kto napne Odyseov luk. Nik okrem žobráka ho nenapne a Penelopa v žobrákovi spozná Odysea. Odyseus sa pomstí za všetky urážky a všetkých pobije. Dielo je písané v 1. osobe.

V eposoch sú vykreslené ľudské vzťahy, dokonca aj bohovia majú ľudské vlastnosti, ale človek je bezmocný voči ich rozhodnutiu. Eposy ovplyvnili vývoj literatúry v nasledujúcich obdobiach. Ezop – najväčší bájkar
život: Ezop (Aisópos) bol starý škaredý otrok. Žil asi v 6.-7.

stor p.n.l., rozprával bájky, ktoré zobrazovali ľudské vlastnosti alebo činy, ale nevyhýbali sa ani kritike celej spoločnosti. Každá jeho reč bola poučením, ktoré „učilo aj mudrcov“. Jeho bájky boli spísané až neskôr. Často sympatizoval s úbohými a kritizoval mocných. Jeho dielo je základom bájkárstva vôbec. Vychádzali z neho napr. Jean de LaFontaine, Lessing, Krylov, Záborský a i.
Bájky:
Líška a hrozno – vyhladnutá líška zbadala na vysokom viniči strapce hrozna a chcela sa k nim dostať, ale márne a pobrala sa preč. Vinnej réve povedala : „Sú kyslé.“ Takto aj niektorí ľudia pri neúspechu zastierajú svoju nespokojnosť nepriaznivými okolnosťnami.
Pútnici a medveď – v núdzi poznáš priateľa
Vlk a jahňa – kto chce psa biť, palicu si nájde
Lev a myš (LaFontaine) – aj malý môže pomôcť veľkému
Opica kráľom – kritika hlúposti
Voľba kráľa vtákov – chválenie sa cudzím perím

LYRIKA
Anakreon
téma priateľstva, vína, lásky, vojny
Alkaios /
Sapfo - žena, z jej tvorby sa zachovali len zlomky a jediná celá báseň Modlitba k Afrodite (Óda na Afroditu)
- narodila sa na ostrove Lesbos, venovala sa výchove mladých dievčat v škole Museion
- subjektívna lyrika

GRÉCKA DRÁMA
Grécke umenie sa rozvíja hlavne v 5. stor. p.n.l., v období aténskej otrokárskej demokracie. Začína sa podporovať telesný aj duševný rozvoj človeka a rozvoj občianstva, teda účasti na spravovaní obce (mesta, štátu). Ideálom aténskej demokracie bola harmonická osobnosť a slobodný občan. Dochádza k rozvoju filozofie, umenia a hlavne drámy. TRAGÉDIA – Aischylos, Sofokles, Euripides
KOMÉDIA – Aristofanes
Znaky gréckej drámy: spojenie slova, hudby a tanca. Dialógy sa recitujú. Dôležitú úlohu zohráva zbor, ktorý spieva. Herci vystupujú v maskách.

Aischylos: Oresteia: Agamemnona zavraždí jeho žena Klytaimestsa so svojím milencom Aistom. Orestes ich oboch zabije, čím pomstí otcovu smrť. Súd ho nakoniec oslobodí.
- jediná zachovaná trilógia
Pripútaný Prometeus: Prometeus daruje ľuďom rozum, za čo je potrestaný tak, že ho Hefaistos priková ku skale. Zeus je tu vykreslený ako krutý, pomstychtivý vládca.






Sofokles – zachovalo sa 7 tragédií
- Antigona – boj medzi bratmi Polyneikesom a Eteoklom
- Antigona – Oidipova dcéra, pochovala brata, aj keď nesmela. Za to ju kráľ Kreón zamuruje do kráľovskej hrobky. Veštec predpovedal, že to nemal robiť. Antigona sa obesila. Kreónov syn, Antigonin snúbenec sa tiež zabije a nato jeho matka Euridika tiež.

Kráľa Kreóna stihol trest.
- autor rieši otázky morálky, spracúva mytologický námet a jeho hrdinovia majú ideálne vlastnosti. V tragédii nevystupujú bohovia a nezasahujú do osudov ľudí.
- Kráľ Oidipus – Hrdina sa pokúsi uniknúť osudu, ktorý mu pripravili bohovia. Oidipus nevedomky zabije svojho otca Zaiaa ožení sa so svojou matkou Iokastou. Keď sa dozvie pravdu, oslepí sa.
- v Sofoklových hrách trest často síha hrdinov, ktorí nerešpektjú zákony, ale vinu a trest často predurčuje osud.

Euripides - Medea – spracúva nešťastný osud čarodejnice Medei, ktorá zabije svojich dvoch synov, lebo ju opustil manžel Jason.
- Ifigénia v Tauride – Ifigénia má obetovať bohom jedného zo svojich priateľov,
ale keď zistí, že jeden z nich je jej brat, vzbúri sa a všetci spoločne ujdú.
- Trójanky – spracúva vojnové utrpenie žien. Aristofanes – Lysistrata – Rieši otázky mieru a zapojenia žien do boja
- Oblaky, Jazdci, Ženský snem – obraz života Atén

Aischylos a Euripides oslavujú aténsku demokraciu, ale upozorňujú na nebezpečenstvo túžby po sláve a moci. Komédie sú však oveľa kritickejšie a vyplýva to zo špecifík komédie.


Rímska literatúra

KOMÉDIA
Postavenie komédie v starovekom Ríme : Rímska civilizácia prebrala od Grékov všetky ich výdobytky. Podobne to bolo v literatúre, až neskôr sa začala rozvíjať rímska tvorba s originálnymi črtami. Hlavnou formou verejného umenia v Ríme sa stala komédia. Grécka tragédia nezodpovedala rímskemu životnému štýlu. Tragická vina a neovplyvniteľný osud neznamenali nič pre Rimanov žijúcich v jasne stanovených právnych normách.


Titus Maccius Plautus (asi 251-184 p.n.l.)
Vychádzal z helenistických komikov, ale vkladal do svojich diel rýdzo rímske myšlienkové bohatstvo a životné pocity. Jeho dielo sa nám zachovalo celé.
Komédia o hrnci – prepracovaná Moliérom
Chvastavý vojak – preprac. Shakespearom
- príbeh vojaka, ktorý sa pre svoju chvastavosť alebo nafúkanosť často dostáva do nepríjemných alebo trápnych situácií, poprípade sa stáva predmetom všeobecného posmechu. Jeho hlúposť mu nedovolí vidieť výsmech ľudí. (kritika hlúposti a nafúkanosti)
Žánrovo pôsobil od frašky cez situačnú komédiu až po mravoučnú veselohru. Rozvinul ustálené typy postáv – príživník, lakomec, zaľúbený mládenec, vojak, prefíkaný otrok a i.

HISTOGRAFIA - literárne sprac. história
Gaius Julius Caesar – diplomat, politik, organizátor. Na svojich výpravách si písal zápisky, ktoré neskôr spracoval.

Dielo: Zápisky o vojne v Galii

REČNÍCTVO
Marcus Tullius Cicero (106 - 43 p.n.l.)
Verejný činiteľ v starovekom Ríme, začínal počas Sullovej diktatúry, stal sa konzulom, pomáhal Caesarovi a zavraždili ho Antóniovi vojaci. Spája sa s ním vznik rečníctva. S rétorikou spájal aj filozofiu. Diela : O štáte
O zákonoch

FILOZOFIA
Titus Lucrecius Carus – O podstate sveta

POÉZIA
Publius Ovidius Naso (43 p.n.l. – 18 n.l.)
- významný básnik klasického obdobia, najčítanejší básnik
- jeho tvorba sa delí na 3 etapy :
I. Lásky, Listy heroín, Umenie milovať
II. Metamorfózy – prerozprávanie viac ako 250 rímskych a gréckych povestí, ktoré sú vybudované na motíve premeny človeka na zviera, rastlinu, alebo kameň. Napr. verní manželia Filemon a Baucis sa premenia na stromy, pyšná Nioba na plačúci kameň alebo Daidalos a Ikaros. Ovidius používa ľahký melodický verš, hravú zmyslovosť a obdivuhodnú básnickú fantáziu.
III. Žalospevy, Listy z Pontu

Publius Vergilius Maro (70-19 p.n.l.)
Pastierske idyly – Bucolica – 2 druhy spevov
- radosti a starosti pastierov – vyzdvihuje krásy vidieckeho života
- alegorické spevy, vyjadrujúce názory na politickú situáciu
- Georgica – básnická oslava roľníckeho života
Podľa diela Bucolica vznikli Hollého Selanky
Aeneas – národný epos
- hrdina Eneas odíde po dobytí Tróje z vlasti a po dlhoročnom blúdení sa usadí v Itálii. Epos oslavuje začiatky a vzrast rímskej moci a jej zakladateľa Enea, ktorý je ideálom starorímskych cností.

Guintuntus Horatius Flaccus (65-8 p.n.l.)
Ideál životného šťastia nachádza v tichom súkromnom živote, v drobných radostiach, v nezávislosti od bohatstva a v mravnej počestnosti.
Ódy – poučenie o spoločenskom poriadku
Satiry – obraz človeka v spoločnosti
Listy – obraz seba
Antická grécka a rímska literatúra bola východiskom pre renesanciu. klasicizmus, romantizmus, ale aj pre realizmus.

Renesancia je umeleckým hnutím, ktorého cieľom bolo obrodenie človeka v duchu antických ideálov. Básnici humanizmu a renesancie študovali diela gréckych a rímskych autorov, napodobňovali ich, slúžili im vzorom.
Najväčší básnik renesancie Dante Alighieri v epose Božská komédia putuje po záhrobí, kde ho Peklom sprevádza Vergilius, ktorý predstavuje rozum.
Francesco Petrarca bol významným humanistickým lyrikom. Vyhľadával staré rukopisy a napodobňoval starých autorov. V zbierke Spevník ospieval svoju lásku k milovanej Laure, ale sú tu aj elégie, v ktorých vyjadril túžbu po starej sláve Ríma.
Zakladateľom renesančnej prózy je Giovanni Boccacio. V zbierke noviel Dekameron vyjadruje radosť zo života, odhaľuje ľudské neresti a do popredia stavia lásku k žene.

Renesančný optimizmus a vieru v rozum človeka vidieť v komédiách Lope de Vegu (Záhradníkov pes, Krásna špata). Hrdinky, podobne ako v gréckych komédiách, svojím dôvtipom a bojom za vlastné šťastie často prevyšujú mužov.
Francúzski humanisti tiež nachádzali inšpiráciu v antike. Ospevovali lásku k životu, zmyslovú krásu a vyjadrovali záujem o individualitu človeka (F. Villon – Malý testament)
Anglickú poéziu ovplyvnili Petrarcove sonety (F. Wyatt, P. Sidney ) a drámu antické tragédie. William Shakespeare čerpal námety z grécko – rímskych dejín (Troilos a Kressida, Julius Caesar)

Klasicizmus napodobňoval prírodu a všetko, čo v nej bolo nemenné, podobne ako antika, preto sa antické umenie stalo vzorom pre klasicizmus, ktorý rozlišoval vysoké a nízke žánre podľa antickej literatúry. (Boileau – Despréaux, Básnické umenie ). Tragédie dodržiavali jednotu času, miesta a deja a často sú v nich postavy rezonérov, ktoré komentujú dej (podobne ako v antických hrách chór).
Jean de LaFontaine vo svojich Bájkach nadviazal najmä na Ezopa, ale nekladie dôraz na mravné ponaučenie.
Slovenský klasik J. Hollý prekladal do slovenčiny diela antických básnikov a neskôr vytvoril pod vplyvom Homéra a Vergilia bohatierske eposy v hexametroch (Svätopluk, Cyrilo-Metodiáda, Sláv). V časomiere napísal i idylické Selanky (ako Vergilius – Bucolica), v ktorých pastieri žijú pokojným životom v prekrásnej prírode.

V romantizme sa dostáva do popredia kult silného jednotlivca a titanizmus, ktorý má korene v antike. (P.B.Shelley – Odpútaný Prometeus). V slovenskom romantizme prevláda nad osobnými citmi láska k vlasti a k človeku.

Antickí hrdinovia boli literárnymi vzormi i v novšej literatúre (napr. J. Joyce – román Ulysses, v ktorom kapitoly zodpvedajú epizódam z Homérovho diela, P. O. Hviezdoslav – Stesky, báseň Slovenský Prometej).

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk