Ľudová slovesnosť má nezastupiteľné miesto v kultúrnom vývine každého národa. Vznikala od najstarších čias, šírila sa ústnym podaním a jej autori sú neznámi. Začiatky folklóru siahajú do pravekej spoločnosti. Súviseli s magickými obradmi (zaklínania a zariekania v pohanských časoch), ktorými chceli ľudia pôsobiť na prírodu. Tak vznikol kalendárny obradový folklór (vynášanie Moreny). Pod vplyvom kresťanstva tento druh folklóru postupne zanikal. Do ľud. slovesnosti patria lyrické, epické i dramatické, prozaické aj veršované útvary. Často sa používajú termíny : ľudová poézia, próza a dráma.

Do poézie patria :
 obradové piesne (kalendárne, rodinné)
 historické piesne
 regrútske a vojenské piesne
 zbojnícke piesne
 balady
 lyrické piesne (ľúbostné, rodinné, uspávanky, pastierske, trávnice)
Ľudová próza :
 príslovia, porekadlá, pranostiky, hádanky
 rozprávky (fantastické, legendové, zvieracie, historické, realistické, humoristické a satirické)
 povesti
Ľudová dráma :
 obradové hry
 koledové hry
 svetské kry s dobrodružnými námetmi
 bábkové hry

Medzi najstaršie žánre patria balady, ktoré zobrazovali spoločenské a rodinné vzťahy (napr. Mati diovča zháňa).
Súčasne sa rozvíjali kratšie prozaické žánre (príslovia, porekadlá, pranostiky). K najrozsiahlejším patrili báje, bájky, zvieracie rozprávky a miestne povesti.
V 15. stor. vznikali historické piesne a povesti, ktoré sú späté s postavou Mateja Korvína.
Na konci 16. a začiatkom 17. stor. vznikajú lyrické vojenské a regrútske piesne, trávnice, ľúbostné, pastierske a žartovné piesne, uspávanky. Rozvíjajú sa aj epické žánre (balady, povesti), ktoré reagovali na turecký útlak. Popri zvieracích rozprávkach vznikajú fantastické a žartovné legendické rozprávky.
Začiatkom 18. stor. začali vznikať sociálne zbojnícke piesne (o Jurajovi Jánošíkovi), ľúbostné a žartovné piesne.
Z prozaických žánrov sa pestovali realistické, dobrodružné a novelistické rozprávky z každodenného života, v ktorých boli hrdinami jednoduchí ľudia. Hoci už z týchto rozprávok boli mnohé humoristické a satirické, tieto žánre sa naplno rozvinuli až v nasledujúcom období (napr. kocúrkovské rozprávky).
V ľudovej dráme sa rozvíjajú betlehemské hry a detský folklór (vyčítanky, rečňovanky).
Umelecké majstrovstvo ľudovej poézie bolo vysoké. Myšlienky, nálady a city sa zobrazovali typickými figúrami a trópami.