Román je veľká epická forma. Zobrazuje široký okruh života, obyčajne v dlhšom časovom rozpätí. Využíva všetky tri okruhové zobrazovacie postupy: lyrický, epický (dej) a dramatický (dialógy). Epický postup je základný, lyrický postup sa uplatňuje pri zobrazovaní vnútorných pocitov, postáv a pri rôznych opisoch a úvahách. Dramatický sa využíva pri zobrazovaní priameho rozhovoru medzi postavami. Všetky tri tvoria jednotu zásluhou epického rozprávačského postupu. V románe je dôležitá kategória rozprávača. (1., 3., 2. osoba). S ňou súvisí dej a základom deja je rozprávanie udalostí, v ktorých autor necháva postavy konať, hovoriť, myslieť a cítiť. V románoch obvykle vystupuje množstvo postáv, výnimkou bývajú psychologické romány, v ktorých sa autor ponára do duše jednej postavy. Časť zobrazovaných udalostí tvorí hlavná dejová línia, iné tvoria vedľajšie dejové línie. Vyostrené vzťahy medzi ľuďmi spisovateľ zobrazuje ako konflikty. Spojením viacerých románov do jedného celku vznikajú trilógie alebo dilógie. Rozsiahle románové zobrazenie nazývame epopeja (Vojna a mier). - Najzávažnejším prozaickým žánrom sa stal v l9. st., v období realizmu. Vyvinul sa na veľký útvar, ktorý stvárňoval spoločenské vzťahy a bol kompozične zložitý. Vznikali viaczväzkové romány, ktoré stvárňovali životné osudy rodu v niekoľkých generáciách. Nový román vznikol až koncom l9. st. Vtedy vznikli prozaické diela so spoločenskou tematikou:

Romány rozdeľujeme na:
- dobrodružný (Bajza: René mládenca príhodi a skúsenosťi)
- detektívny
- historický (Chrám matky božej v Paríži)
- vedecko-fantastický (Verne)
- psychologický (Dostojevský: Idiot, Zločin a trest)
- spoločenský
- sociálny (Hronský: Jozef Mak)
- životopisný
- autobiografický (Ťažký)
- cestopisný

Román prešiel zložitým vývinom Slovo román pochádza zo stredovekého Francúzska, kde sa tak nazývali diela napísané ľudovým jazykom (nie latinsky). - 13. - 15. stor. - rytierske romány
- 14. storočie - základy skutočného románu, V Taliansku sa začínajú tvoriť drobné epické útvary (poviedky, novely) - Boccacio: Dekameron
- 16. - 17. stor. - ústrednou postavou románu je tulák, šibal, putujúci z miesta na miesto (Cervantes: Don Quijote)
- 18. storočie - začiatky psychologického románu (Kuzmány: Chudobná Líza, Ladislav)
- 19. storočie - storočie románu - (Balzac, Tolstoj, Dostojevský)
- 19. stor. SVK - rozvoj slov. románu - (Vajanský: Suchá ratolesť, Letiace tiene, Kukučín: Dom v stráni, T.