Vansová: Siroty Podhradských
- 20. storočie - v slov. literatúre dominujú romány (Hronský: Jozef Mak, Jilemnický: Víťazný pád, kompas v nás, Hečko: Červené víno, Bednár: Sklený vrch, Jašík: Nám. svätej Alžbety...)
Medzivojnové obdobie - (Jesenský: Demokrati, Urban: Živý bič, Hronský: Jozef Mak, Ondrejov: Jerguš Lapin)
socializmus - spoločenský, historický, psychologický životopisný román, SNP
- antiromán - (Grillet, Simmon) -vychádzajú z pozitivizmu, odstránenie deja
- súčasný SVK - Tatarka, Mňačko, Ťažký (prevažujú poviedky)
- v poslednom období sa viac objavujú romány (Peter Jaroš: Tisícročná včela, Jonáš: 11. prikázanie, Lenčo: Rozpamätávanie)
JOZEF IGNÁC BAJZA (Predmier)
- osvietenectvo
- 1. neúspešný pokus o spisovný jazyk = nebol natoľko vzdelaný, aby jeho gramatika obstála na verejnosti
- začal písať podľa vlastných pravopisných pravidiel
- zakladateľ novodobej slovenskej krásnej prózy

1. slovenský román - René mláďenca príhodi a skúsenosťi -
- satirický obraz spoločenských pomerov z konca 18. stor.
- I. časť - podáva dobrodružstvá Reného z Benátok do Tripolisu
- hľadá svoju sestru - dobrodružná časť
- II. časť - so sprievodom sa vyberie spoznávať cudzie krajiny, aj Slovensko
- podáva pravdivé stanovisko - zameriava sa na život na dedine - kritizuje poverčivosť, žobráctvo, alkoholizmus, bitky, žobravých mníchov, márnotratnosť šľachty
- spoznáva despotizmus

- na Slovensku vidíme najväčšie uplatnenie románu v období realizmu, v matičnom období. Autori začali reálne vnímať dobu. Je tu snaha boja za vlastné práva, proti národnostnému útlaku. Maďarizácia vrstiev však neustále pokračovala. Autori sa zaslúžili o vývoj opisného realizmu, ktorý priamo ukazuje na spoločenské problémy doby (zemianstvo je pomaďarčené, mravne a majetkovo upadá; inteligencia je slabo zastúpená a sčasti pomaďarčená; slovenský ľud je nevzdelaný, síce si udržiava tradície).
Autori sa venovali aj kritike spoločenských pomerov a vrstiev. To, že sa román na Slovensku uplatnil práve v realizme, vidíme v diele
MARTINA KUKUČÍNA
Dom v stráni
- v centre románového príbehu stoja dve rodiny - rodina starého „težaka" Mateho Beraca spod Grabovika a rodina statkárky "šory" Anzuly.
Vzťahy oboch rodín sa komplikujú láskou mladého statkára Nika Dubčica k težakovej dcére Katici. Mate Berac je rozumný a rozvážny sedliak, preto ho láska dcéry Katice trápi. V románe má Katicina láska svoje prebúdzanie, vyvrcholenie i postupný zánik.