Literatúra pre 7. ročník

LITERATÚRA 7. ROČNÍK

ANEKTODA, AFORIZMUS

ANEKTODA – krátky a vtipný príbeh o skutočnej alebo vymyslenej udalosti, ktorý má neočakavaný a nepredpokladaný záver s humorným vyznením. Podmienkou dobrej anektody nie je pravdivosť a hodnovernosť, ale krátky rozsah, vtip a pointa.

– Prvú pomoc poskytujeme, až kým nenastane smrť

AFORIZMUS – stručný výrok, ktorý obsahuje vtipnú myšlienku.

– Máte hlavu? Ale špendlík ju má tiež.

POÉZIA
LYRIKA


Štefan Moravčík – Slovenská matka
Štefan Moravčík – Sitnianský rytieri
Ján Smrek – Najčistejšia láska
Július Lenko – Dcérke
Vojtech Michálik – Boháčka
Vojtech Michálik – Za rúčky
Štefan Žáry – Rosničky
Ján Kostra – Slniečko septembra
Samo Chalupka – Branko
Pavol Országh-Hviezdoslav – Na výhone
Kamil Peteraj – Bosá láska
Kamil Peteraj – Mince na dne fontán
Boris Filan – Mláďatá
Boris Filan – Klokan
Jozef Urban – Voda čo ma drží nad vodou

LYRICKÁ BÁSEŇ – vyjadruje city, nálady, myšlienky autora
EPICKÁ BÁSEŇ – má základné črty epického rozrávania – príbeh, jednoduchý dej
OBSAH – literárneho diela (epického, lyrického) utvára téma a hlavná myšlienka. Realizuje sa v niektorej literárnej forme (lyrická báseň, epická báseň, poviedka, román, atď.)
EPITETON, METAFORA, PRIROVNANIE – sú umelecké básnické prostriedky
BÁSNICKÁ OTÁZKA – je taký umelecký prostriedok, pri ktorom básnik položí v básni otázku, na ktorú sám dáva odpoveď na inom mieste v básni.
HLAVNÝ HRDINA – je postava literárneho diela, okolo ktorej sa sústreďuje dej.
PIESEŇ – je rozšírenejší typ básne, ktorý spája poéziu s hudbou. Člení sa na strofy a vyznačuje sa znakmi poézie (rým, rytmus, refrén, metafora, epiteton, opakovanie).
POPULÁRNA PIESEŇ – je určená širokým vrstvám obyvateľstva. V texte vyjadruje pocity generáciea doby, v ktorej vzniká. Hudba zväčša podlieha módnemu vkusu.

PRÓZA
DOBRODRUŽNÁ NOVELA a DOBRODRUŽNÝ ROMÁN

Ernest Hemingway – Starec a more
František C. Kubernát – Rysie kože
Ján Hrušovský – Jánošík

DOBRODRUŽNÁ NOVELA a DOBRODRUŽNÝ ROMÁN – vyznačuje sa pútavým dejom, ktorý je vrstevný do prekvapujúcich dramatických situácií. Zdôraznený je motív nebezpečenstva.
HISTORICKÝ ROMÁN – čerpá námet z dávnej minulosti, zobrazuje jednotlivca, spoločenské udalosti, alebo sa zameriava na dej.
HISTORICKO-DOBRODRUŽNÝ ROMÁN – historické fakty a udalosti autor prispôsobuje svojmu zámeru.

Dielo čerpá námet z minulosti a vyznačuje sa dobrodružným dejom.
NAPÄTIE, DRAMATICKÉ SITUÁCIE – autor vytvára aj pomocou krátkych viet, jednoduchých súvetí, nedopovedaných výpovedí, zvolacích a opytovacích viet. Pri opise prostredia, prírody alebo situácie využíva rozvité vety, jednoduché a zložené súvetia

WESTERN

Karl May – Šľachetnosť Old Shatterhanda

WESTERN – dobrodružné epické dielo, ktoré čerpá námet z čias osídľovania Divokého západu, z prostredia kovbojov, Indiánov a jeho hlavnou myšlienkou je boj za spravodlivosť.

ROBINSONÁDA

Daniel Defoe – Robinson Crusoe
Scott O´Dell – Ostrov belasých delfínov

ROBINSONÁDA – dobrodružné epické dielo, ktorého hlavnou témou je boj jednotlivca (malej skupiny) za záchranu života na opustenom mieste. Názov vznikol podľa hlavnej postavy románu Daniela Defoa Robinson Crusoe

DIEVČENSKÝ ROMÁN

Lucy Maud Montogomeryová – Anna zo Zeleného domu
Klára Jarunková – Jediná
Jana Šramková – Biela stužka v tvojich vlasoch
Alta Vášová – Joja, Jojka, Tibor

DIEVČENSKÝ ROMÁN – je svojím obsahom určený najmä dievčatám. Hlavnou postavou je hrdinka, ktorá pri prekonávaní istých životných prekážok objavuje alebo nadobúda určité mravné hodnoty. Orientuje sa na citovú stránku života a konflikty sa sústreďujú na prostredie, v ktorom sa dievčatá najviac pohybujú – na školu, rodinu.

BIOGRAFICKÝ ROMÁN

Ľudo Zúbek – Skrytý prameň
Nora Baráthová – Študent
Mňa kedys´ zvádzal svet (z básnickej zbierky Letorosty III)

BIOGRAFICKÝ ROMÁN – je dielo, v ktorom autor vychádza zo životopisných prameňov. Ak nemá dostatok faktografických údajov, dopĺňa ich nielen údajmi z historickej skutočnosti, ale aj vlastnou fikciou (napr. Ľudo Zúbek: Skrytý prameň).

DETEKTÍVNA LITERATÚRA

Agatha Christieová – Diomedové kone

DETEKTÍVKA – (lat. détegere – odkrývať, odhaľovať) je súhrnné označenie pre určitý typ tzv. populárnej literatúry. Druhovo patrí k epike, ale poznáme jej rôzne žánre – poviedku, román. Veľmi časté býva aj filmové spracovanie detektívky. Základným znakom detektívky je dejovosť a jednoduchá kompozícia (výstavba textu) založená na zločine a pátraní po páchateľovi. Ďalším jej sprievodným znakom je motív záhady, ktorá sa vkomponúva do deja tak, aby riešenie bolo čo najmenej pravdepodobné. Pri riešení záhady sa využíva najmä intelekt detektíva a logické myslenie. Najdôležitejšou postavou je detektív (policajný úradník, detektív-samotár, detektív-amater, súkromný detektív).

Ich charakteristickým znakom je, že sa snažia vyriešiť prípad (záhadu, odhaliť zlodeja či vraha) a vinníka odovzdať súdu, ktorý mu vymeria spravodlivý trest.

PRÍBEHY ZO ŽIVOTA DETÍ

Martin Kukučín – Z teplého hniezda
Jozef Gregor-Tajovský – Do konca
Jozej Cíger-Hronský – Do školy

DEJ – tvoria udalosti, ktoré autor opisuje, alebo o ktorých rozpráva, tvoria dej literárneho diela. Je hlavným znakom epického literárneho diela.
PROSTREDIE – je miesto, kde sa dej príbehu odohráva, v literárnom diele sa tak nazýva.

Belo Kapolka – Pre teba sa postavím proti svetu

JA-ROZPRÁVANIE – hlavná postava sa stotožňuje s osobou rozprávača.
SITUAČNÁ KOMIKA – niekedy sa rozprávaní vážneho príbehu vyskytnú humorné, smiešné miesta, ktoré vzniknú pri určitej situácii. CHARAKTEROVÁ KOMIKA – postavy literárneho diela pôsobia komicky
SLOVNÁ KOMIKA – smiešnosť , žartovnosť spočíva vo výbere a použití slov

Dušan Kováč – Prorok a snežný pes
Rudolf Dobiáš – Požiar
Daniel Hevier – Môj kôň

LITERATÚRA FAKTU

František Gel – Premožiteľ neviditeľných dravcov
Ladislav Švihran – Príbehy, v ktorých sa poznáme
Ľudo Zúbek – Prečo tu nie je Karl May? Ako sa sem dostal Karl May?
Peter Štrelinger – Zbojnícka mladosť (požičal si pomenovanie od Ľuda Ondrejova)

LITERATÚRA FAKTU – literatúra, ktorá spracúva dokumentárne materiály, vedecké fakty a historické udalosti, pričom využíva výrazové prostriedky a postupy beletrie. Od umeleckej literatúry sa odlišuje opisom skutočnej udalosti, vedecky poznanej a overenej, nie udalosti vymyslenej.

DRAMATICKÉ UMENIE
Filmová tvorba

Jozef Cíger-Hronský – Sokoliar Tomáš

FILM – je dramatický žáner. Predpokladom dobrého a kvalitného filmu je literárny a technický scenár a spolupráca scénaristu, režiséra, hercov a ostatných pracovníkov, ktorí sa podieľajú na realizácii filmu. Môže byť celovečerný, krátky, hraný, animovaný, prírodopisný, dokumentárny.

TELEVÍZNA HRA

Amálka ja sa zbláznim! – Námet a scénar: Barbora Kardošová,réžia:Eva Borušovičová

TELEVÍZNA HRA – je dramtický žáner, technické audiovizuálne umenie, pričom sa dôraz kladie na audiálne vnímanie textu. V porovnaní s filmom je viac založená na slove. Tematikou sú domáce, rodinné príbehy, spoločenské udalosti v malom časovom a priestorovom rozpätí, s menším počtom postáv, divák sa musí sústreďovať na dialóg a na detaily.

ROZHLASOVÁ HRA

Jana Bodnárová – Starec a počítačový chlapec

ROZHLASOVÁ HRA – je literárno-dramatický žáner, ktorý vužíva iba zvukové prostriedky. Základným výrazovým prostriedkom je slovo, teda hovorený text. Rovnako dôležitý je zvuk, lebo môže mať významotvornú funkciu.

Zdroje:

Literatúra 7. ročník -