(1)
Svetová a slovenská literárna moderna, ich originálny prínos do obsahu a formy individuálne vybraných interpretovaných diel
(Verlaine, Baudelaire, Rimbaud, Apollinaire, Blok, Chlebnikov, Krasko, Jesenský)
Porovnať lyrických hrdinov našej a svetovej literárnej moderny (Baudelaire, Verlaine, Appollinaire, Blok, Joyce, Kafka, Krasko, Jesenský, Roy) ich postoj k osobným, národným a sociálnym problémom.
(MO č.14)

Svetová literatúra v období literárnej moderny

Od polovice 19. st. nastalo takmer vo všetkých národných zložkách striedanie prúdov a smerov. Začiatok literárnej moderny spadá do polovice 19. storočia a s niektorými prvkami súvisí s romantizmom a vzniká ako prejav nového vzťahu ko skutčnosti a zložitého stvárňovania rozličných stránok života. Moderna je charakteristická najma: symbolizmom (pesimizmus) a z neho vycádzajúcim individualizmom a skepsou.
Symbolizmus: Zaujímal popredné miesto madzi modernými básnickými smermi, takmer vo všetkých európskych literatúrach. Symbolizmus sa odlišuje od realizmu najma tým, že je iracionálny (citový). Z morálneho hladiska v ňom vystupuje do popredia jednak určitý druh individualizmu a jednak skepsa. Jeden z prúdov symboilizmu sa označuje ako dekadencia. Básnici tohto smeru vyjadrujú najma pocity smútku, smrti a beznádeje.
Básnické prostriedky symbolizmu: zložitú skutočnosť nezjednodušuje - vyjadruje ju zložito, neopisuje ani vonkajší ani vnútorný svet básnika priamo - robí to pomocou obrazov - symbolov (utvárané sú pomocou metafor, metonýmií - prenesené významy, perzonifikácie). Autori čerpajú námet z Antickej mytológie, náboženskej terminológie (letargie), prírodných vied a z filozofie.
Postupne však začal symbolizmuz strácať svoje postavenie a moderné smery menia svoju podobu - vzniká avantgarda - nový filozofický, spoločenský a literárny program. Mladá generácia sa nechcela znieriť s nepriaznivými politickými i sociálnymi pomermi a preto sa mnohi z nej postavili proti vládnym kruhom. Namiesto reflexie (úvahy) hlásali potrebu aktivity a mnohí sa prikláňali k Marxistickej filizofii. Po umeleckej stránke experimentovali - boli výbojnejší ako symbolisti. Futurizmus - zásady formuloval Marinetti - požadoval aby nové umenie držalo krok s technickým rozvojom. Umelec má obhajovať krásu v technických objavoch a v priemyselnej technológii. V poézii dostali prednosť podstatné a prídavné mená a slovesá sa vynechávali. Kubizmus - Snažil sa odkryť krásu a zaujímavosť beťných vecí na základe geometrického stvárňovania.