(1)
Zánik feudálnych vzťahov a nástup kapitalizmu v slovenskej dramatickej tvorbe. (J. Chalupka, Záborský, Palárik, Tajovský). Zhodnotiť východisko vzniku konfliktov v dramatickej tvorbe z hľadiska spoločnských vzťahov, zmien a morálnych vzťahov.
(MO č. 10)

Dramatická činnosť bola u nás v XIX. storočí veľmi skormná, lebo nebolo spoločenských predpokladov na jej uplatnenie. Len potom ako vznikla početnejšia vrstva slovenských remeselníkov, obchodníkov a inteligencie vo vačších slovenských mestečkách, sa začalo organiovať najma ochotnícke divadlo a vznikať domáca dramatická tvorba. Divadlo vzniklo na podnet lastencov, ktorí pochopili, že na podnet hovorového slova sa dá preniknúť do širších vrstiev ľudu, ktorý nevedel ani čétať ani písať. Prvý ochotnícky krúžok založil v roku 1830 v Liptovskom Mikuláši knihár Gašpar Ferejpataky - Belopotocký a začal svoju činnosť hrou Jána Chalupku - Kocúrkovo.
Ján Chalupka

Predstaviteľ klasicizmu - 1. úspešný slovenský dramatik. Narodil sa v Hornej Mičinej a po štúdiách teológie a filozofie bol profesorom na gymnáziu v Ožďanoch a potom v Kežmarku. V roku 1824 sa stal farárom v Brezne, kde pôsobil až do smrti. V Kežmarku spoznal veľmi dobra malomestský život a našiel námety pre svoje veselohry. Spočiatku písal veselohry: Kocúrkovo, Všetko naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš plesnivec.
Potom sa Chalupka takmer na 20 rokov odmlčal a až roku 1854 vydal činohru z povstania 1848 - 1849 Dobrovoľníci. V matičnom období písal znovu veselohry: Huk a fuk, Hrdá pýcha skrotla. Hry boli písané po česky, ale na konci života ich prepísal do slovenčiny. Vyšli súborne ako: Dramatické práce Jána Chalupku.
Vo svojich hrách sa mu podarilo vykresliť typy predstavujúce nevyhnutný zánik feudalizmu. Jeho hry sú humorné i satirické obrazy zo života slovenských mestečiek. Vystupujú v nich predstavitelia drobnej buržoázie (remeselníci, krčmáry) a postavy malomestskej byrokracie (richtári, notári). Obraz tejt triedy dokresľuje postavami zemanov. Proti nim uvádza uvedomelú slovenskú inteligenciu, ktorá sa hlási k ľudu. Kritizuje chyby jednotlivcov, rodín i celých tried. Ich nedostatky pramenili zo spiatočníctva a brzdili vývin spoločnosti. Chyby slov. ľudí: konzervatávnosť v osobnom a rodinkárskom sebectve, triedna neuvedomelosť, otrocká poníženosť voči šlachte, malomeštiacke prospechárstvo, neúprimnosť, odnárodňovanie, opičenie sa po cudzích vzoroch, po pánskom živote.
# div.