roky - rozhranie medzi romantizmom a realizmom, štúrovcv vytláča mladá generácia, 1871 Almanach Napred, Škultéty a vajanský zdôrazňovali potrebu literárnej kritiky, obnovili vydávanie Slovenských pohľadov - ich kritické listy - teoretickým nástupcom romantizmu
- spisovatelia sa delia na dve fázy: a) Vajanský, Hviezdoslav, Kukučín (život zemianstva)
b) Tajovský, Timrava (neaktuálny motív zemianstva) - vo svojej tvorbe kriticky a umelecky účinne zachytávali postavenie slovenského ľudu a odhalili príčiny jeho beznádejného postavenia, proletariát sa stáva nositeľom národných tendencií a hlása sa internacionalizmus proletariátu, autori vidia sociálnu nespravodlivosť a krivdy, vo svojich dielach kritizujú, ale nenachádzajú východiská.
- v poézii je aktuálna literárna moderna, vnútorný pocit človeka, citové a myšlienkové krízy
Božena Slančíková Timrava

Narodila sa v rodine evanielického farára vo vrchárskej dedine. Najprv ju vyučoval otec, neskôr navštevovala v Banskej Bystrici dievčenský ústav. Jej prvé autobiografické dielo - Všetko za národ - hovorí o jej mladosti a prvých literárnych začiatkoch. Pseudonym Timrava si zvolila podľa obľúbenej studničky v Polidňanskom chotári. Najprv prispievala do rukou písaného časopisu “Ratolesť ”, ktorý si Slančíkové dcéry vydávali pre potešenie. Spočiatku to boli verše - najma ľúbostné, neskôr sa pokúsila o prózu.
Celý svoj život prežila v dvoch novohrad. dedinách - Polidno a Ábelová. Na dlhší čas odišla do Dolného Kubína a svoje zážitky s malomesta stvárnila v novela Skúsenosť. Po skonšení I. svetovej vojny chcela odásť do Martina za kustódku, ale sa jej to nepodarilo - pracovala ako učiteľka v materskej škôlke v Ábelovej. Za prózu Dve doby bola poctená štátnou cenou. V novembri 1951 umrela v Lučenci, kde prežila posledné roky.
Timrava je predstaviteľkou druhého obdobia realistov. Vo svojich poviedkach a novelách zachytávala celú atmosféru života vidieckej spoločnosti, jej prízemné záujmy a chudobný myšlienkový svet. V prózach s dedinskou tematikou nastoľuje problematiku kapitalizácie dediny a jej obraz vo vedomí ľudí. Všetky základné konflikty majú svoje vnútorné pozadie a to aj vtedy, keď ich autorka posúva do citovo psychologickej, či mravnej roviny. Ukázala, že dedina sa mení vo svojom sociálnom ustrojení. Vytvorila psychologickej a spoločensky analytickej poviedky, pričom využíva svojrázne umelecké postupy a iróniu. Ženské postavy: Timrava vo svojich dielach často opisuje najma ženy. Dedinské slečny nie sú pr ňu éterické devy, vzory cnosti a miloty, ale všedné bytosti, ktoré ničím nevynikajú, chcú len niekoho očariť a dobre sa vydať. Timrava lásku odromantizovala. Prezradila na ženy veci ženské - dovtedy skrývané cenzúrou hanblivosti. (poviedka Za koho ísť ...)
(2)
TVORBA:
# novela Bez hrdosti - Milena Adamčíková sa beznádejne zaľúbila do učiteša Sama Jablovského - on o jej láske vedel, ale sa s ňou len pohrával a trýznil ju (na každej zábave vytancoval vštky ostatné dievčatá len ju nie. Rodičia ju darmo prehovárali, že Samo je bezcharakterný a nestojí za námahu. Milena sa nevzdala až do chvíle keď zistí, že Samo je naozaj prázdny a že si jej úprimnú lásku nezaslúži.
# novela Skúsenosť - Dej sa sústreďuje na dve postavy - na mladú spisovateľku Marínu Majtánovú (Timrava) a Júliu Bukovičovú (vdova Országová).