svetovej vojny.
Jozef Gregor Tajovský
(1874 - 1940)

- patril do druhej skupiny slovenských reakistov - nezaujímal sa o zemianstvo, zdôrazňoval sociálne problémy = kritický realizmus
- absolvoval učiteľský ústav v Kláštore pod Znievom, Praha - Čsl. obchodná akadémia - spolok Detvan; pôsobil ako bankový úradník v Martine kde bol aj tajomníkom SNS, redaktor Národného hlásnika, za I. svetovej vojny burcoval Slovákov za vytvorenie ČSR
- po vojne - v Bratislave - bol sklamaný pomermi vládnutia v ČSR, odsudzoval nerovnoprávne postavenie Slovákov a sociálne pomery, aktívne protestoval proti streľbe v Košútoch 1939 - proti rozbitiu Československej republiky
- rozvíjal vo svojej tvorbe realistické dielo M. Kukučína a obohacoval ho o tie zložky, ktoré boli výrazom novovytvárajúcich sa sociálnych pomerov. U Tajovského sa na prvé miesto dostali vyhrotené triedne rozpory v spoločnosti. Spisovateľ sa sústreďoval na vykreslenie života najbiednejších vrstiev, najma z dedinského prostredia a fabrického proletariátu. Základný konflikt jeho diel vyrastá z neprekonateľného rozporu medzi túžbou obyčajných ľudí po šťastnejšom živote a krutým vykorisťovaním buržoázneho systému. Nenachádza ešte východisko v gorkovskej revolučnosti, ale jej zárodky objavuje vo vedení slovenského proletariátu. Autor často vstupuje do deja (ako priateľ, lekár, bankový úradník...), čím dodáva práci autentickosti.
(3)
TVORBA: - poézia, próza, dramatická tvorba; próza - začal zbierať ľudové rozprávky, povest, zvyky - príprava na jeho prozaickú tvorbu, neskôr príbehy z dedinského prostredia:
# Omrvinky, Z Dediny - monografické poviedky (sústreďuje sa na jednu postavu) zo života, príbeh rozprčva autor alebo iná postava, využíva ľudový jazyk
# zbierka Rozprávky - kritika sociálnych pomerov na dedine
# poviedka Pastierča (patrí do zbierky Rozprávky) - všíma si príbeh chudobnej siroty Zuzky a bohatého Samka, koniec - tragický
# kniha poviedok Besednica - život najbiednejších ľudí
# poviedka Maco Mlieč - kontrast sveta pánov a sluhov
Poviedka Maco Mlieč je obrazom nepreklenuteľného kontrastu sveta pánov a sluhov v kapitalistickej spoločnosti. Maco Mlieč prišiel k bohatému gazdovi - richtárovi, keď mal 18 rokov. Bol silný a pracovitý, ľudia hovorili, že je od narodenia nasprostý a hluchý. Prezývali ho Mliečnikom. Rád by sa aj oženil, ale dievčatá ho nechceli. lebo bol mrzákom a vôbec o seba nedbal. Vôbec sa neumýval, nečesal a keď mal vlasy už veľmi dlhé, sám si ich ostrihal. Maco celý život pracoval, otročil a to len za pálenku a sľub, že ho gazda opatrí až do smrti. Celá životná tragédia sa odohrá v maštali, kde Maco zomiera. Tomuto prostrediu sa prispôsobuje aj jeho myslenie.