Keď cíti, že sa blíži jeho koniec - prirovnáva sa k starému koňovi, nesúcemu na ťažšiu robotu. V poviedke neprišlo ku konfliktu, Tajovský to rieši paradoxom. Krátko pred smrťou sa príde Maco rozlúčiť so svojím pánom a poďakovať sa mu za všetko, čo pre neho gazda urobil. (Pýtal sa ho či mu nie je niečo dlžný aj keď celý život len lopotil za takmer žiadnu odmenu). Po smrti mu gazda vystrojil krásny pohreb (aby vyplnil aspoň posledné Macove želanie). # Rozprávky pre ľud
# poviedka Mišo - obraz spoločnosti v dobe krízi keď sa pre chudobných stala jediným problémom honba za kúskom chleba končiaca sa obyčajne žobráckou palicou. Taká je aj história poľnohospodárskeho robotníka, ktorý sa po prepustení z práce uchytí na čas u masiara potom je robotníkom vo fabrike, sezónnym robotníkom až skončí ako žobrák na ulici.
# poviedka Horký chlieb - o ťažkom života žien a slúžok. Vdova Turjanka ide strážiť za pár grajciarov panské deti, lebo páni sa idú zabávať. Biedne oblečená behá v mrazivej noci z domu pánov k svojim deťom zo strachom aby sa im niečo nestalo. Bol to naozaj zárobok na horký chlieb lebo Turjanka prechladla, ťažko ochorela a musela ležať v jednej posteli aj so svojimi tromi deťmi za horký chlieb.
# poviedka Mamka Pôstková - obraz ľudskej biedy a statočosti. Mamka Pôstková odchádza z vlastného príbitku aby sa vyhla surovostiam svojho syna - pijana. Zarába si pečením a predávaním chleba, ide na poľnohospodárske roboty kde ju gazda oklame a zaplatí jej menej, ale predsa pomáha ešte aj z biedneho zárobku neveste živiť deti. Nakoniec zrobená, zostarnutá predá aj perinu aby mohla banke splatiť dlh a pokojne zomrieť. Mamka Pôstková predstavuje na rozdel od Maca Mlieča morálnu silu ľudu.
# poviedka Do konca - patrí k najkrajším spomienkovým prácam nášho realizmu. V postave starého otca oslávil pracovitosť, statočnosť a múdrosť nášho ľudu. Autor: “...práca a len práca bola celý život až do konca. Pre nás žili, pre nás pracovali celý život až do konca...”
# poviedka Domov (soc. - psychologická poviedka) - autor načrtáva proces popanštenia dedinského mládenca Ďurka Záhona počas vojenčiny i služby na železnici až po chvíšu tragickej nehody. Prešlo mu obidve ruky - pravú mu odťalo a ľavú zlomilo vyše lakťa. V ruke už bolo otrávenie a doktori mu ju chceli odrezať, ale on a jeho žena Tonka nechceli. Nakoniec mu ju však museli odťať vyše ramena. Po roku sa už Tonke zunovalo stále opatrovať muža a začali sa prvé zvady. Ďurko potom upadol na duchu, častejšie býval v krčme...
# poviedka Hlucháň - protest proti vojne a násiliu.