Zemianstvo

(1)
Postavenie zemianstva v tvorbe Kalinčiaka, Vajanského, Hviezdoslava a Kukučína. Vysvetliť dôvody oživovania zemianstva, porovnať a nájsť rozdiely v umeleckývh obrazoch v konkrétnych dielach. Postoj spisovateľov k zemianskym postavám a ich dielam.
(MO č. 9)

Spisovatelia prvej generácie realistov (najma Vajanský a Kukučín) sa zamýšlali nad návratom zemianstva do slovenského tábora a nad úlohou zemianstva v národnom živote. Tento problém sa stal tématickým jedrom Vajanského próz. Za čias Vajajnského mladosti malo zemianstvo významný podiel na politickom živote v Uhorsku. V 70. - 80. rokoch sa slovenské zemianstvo odnárodňovalo, nezúčastňovalo sa na národnoobrannom boji slov. buržoázie. Autori v tomto období poukazovali najma na úpadok zemianstva a snažili sa ho dostať spať do slovenského národa. Ján Kalinčiak

- absolvoval lýceum v Bratislave, pôsobil aj v Halle, ako profesor - Modra, Martin
Ako prvý stvárnil problematiku zemianstva a jeho vzťahu k ľudu. Tvorí rozhranie medzi romantizmom a realizmom. - historická tematika: # Mládenec slovenský
# Bozkovci - rozpor láska - povinnosť
- ostatné diela láska - vlasť
- najromantickejšie dielo # Púť lásky - obdobie tureckých nájazdov - historizmus, zápas dvoch mužov o jednu ženu, titanizmus, oslava lásky
- najlepšie dielo # Reštavrácia - podtitul „Obrázky z nedávnych čias”. Opisuje ti predvolebné boje zemanov, aby lepšie vystihol charakter tejto vrstvy. Postavy v románe nie sú ničím výnimočný, jednotlivci sú presne charakterizovaní, v ich činoch sa neprejavujú zásady, ani mnoho vášní. Postavy z hľadiska svojho významu sú rovnocenné. Sú hotové, ich motvy na konanie sú malicherné. Duchvný svet postáv je charakterizovnaý príslviami a porekadlami. Zemianstvo zobrazil ako triedu, ktorá už odohrala svoju spoločenskú úlohu a patrí do múzea a nie do života, ale nekritizuje ich chyby iba sa im vysmieva. Vzťah k zemianstvu vyjadril humorom a satirou. Používal hovorovú reč, ktorú používali aj zemania. Zemiansku vrstvu zobrazuje ako neschopnú zasiahnuť do života. DEJ: V Záhorskej stolici je pred voľbami vicišpána, o miesto ktorého sa uchádzajú Bešeňovský a Potocký - hlavne podplácaním voličov. Bešeňovský sľúbil svoju dcéru Štefanovi Levickému, svojmu pomocníkovi, len ak sa stane druhým vicišpánom. Rodina Levických pomohla Potockému vyhrať voľby pod podmienkou, že Štefan bude druhým vicišpánom - na koniec Števko dostal za ženu Anuľku a Potocký sa stal vicišpánom.

# Rozpomienka na Andreja Sládkoviča
Svetozár Hurban Vajanský
(1847 - 1916)

Svojou bohatou umeleckou, publicistickou, literárno - kritickou, redakčnou organizačno - politickou činnosťou hlboko zasahoval do slovenského života, myslenia i literatúry. Bol najstarším synom významného predstaviteľa štúrovskej generácie - Jozefa Miloslava Hurbana. Narodil sa v Hlbokom, absolvoval právnickú akadémiu v Bratislave a stal sa advokátom, neskôr redaktorom najvýznamnejších slovenských časopisov „Slovenské pohľady” a „Národné noviny” v Martine. Okrem niekoľkých ciest do Ruska, na Balkán a do západnej Európy, tu prežil svoj celý život. Zomrel uprostred prvej svetovej vojny v roku 1916.
Vajanský sa vo svojej prozaickej tvorbe sústreďuje na zobrazoanie života vyšších spoločenských vrstiav. Typickou postavou je zeman alebo statkár. Slovenské zemianstvo sa v 70. a 80. rokoch odnárodňovalo. Chýbala jeho účasť v národno - obrannom boji slovenskej buržoázia. Spisovatelia 1. generácie realistov sa zamýšlali nad možnosťou návratu zemianstva do slovenského tábora, nad jeho účasťou v národnom živote.
# novela Letiace tiene - autor poukázal v osudoch rodiny zemana Jablonovského z Jablonového na proces úpadku zemianstva zapríčinený prenikaním kapitalizmu do spoločenského a hospodárskeho života.

(2)
# román Suchá ratolesť - orientuje sa na udalosti 70. rokov minulého storoťia. Dej je umiestnený na západmé Slovensko. Hlavnou postavou románu je zeman Stanislav Rudopolský - posledný potomok starej zemianskej rodiny, žije bezstarostným živote v zahraničí. Po čase sa z potuliek po Európe vracia do rodného Rudopolia, kde zdedil kaštieľ, ale nemá židny vzťah k slovenskému prostrediu. Zásluhou rodiny statkára Karola Vanovského, učiteľa Tichého a Adely Rybáričky sa však zbližuje s národným hnutím, spoznáva pravú tvár národného útlaku a jeho dôsledky v života spoločnosti. V rozhovore s Tichým síce uvažuje o úpadku zemianstva, ale potom prichádza k záveru, že najlepší jedinci môžu zohrať pozitívnu úlohu v tomto boji. (vnútorný monológ)
„Nikto nezastaví hynutie zavinené vlastným hriechom.. ”
„Ale prečo by neprišli jednotlivci, takí ako ja?”
Takéto myšlienky neboli reálnou skutočnosťou. Nimi si spisovateľ zatarasoval cestu poznania ďalšej diferenciácie spoločnosti. Autor reagoval na mnohé stránky národného života. Kriticky sa staval k politickej pasivite na Slovensku. Odhaľoval praktiky a metódy národnostného útlaku. Zamýšlal sa nad problematikou národného umenia a nad jeho funkciou v živote. Z deja vidíme, že Vajanského pohľad na zemianstvo je nereálny. Dúfa, že zemianstvo nezanikne a že len ono múže priniesť národu obnovu v spojení s inteligenciou. Opisuje kladných hrdinov - predstaviteľov hynúceho zemiáanstva ako ľudí budúcnosti.

Ľud považoval len za nevedomú masu, ktorú treba viesť. Pavol Országh Hviezdoslav
(1849 - 1921)

- narodil sa vo Výšnom Kubíne v chudobnej zemianskej rodine -úcta k práci; študoval v Miškovci (vzorom sa mu tu staly Pető a Arany - prvé básne v ma|darčine); potom prišiel študovať do Kežmarku a Prešova (právo) - začal čítať slovenské knihy (najma Sládkovič); 1871 - Almanach Napred
- 20 rokov pôsobil v Námestove a pred smrťou odišiel do Dolného Kubína; nazývajú ho básnikom storočia, ale aj najvačším slovenským básnikom
# Ežo Vlkolinský - v tonto diele stvárňuje Hviezdoslav proces zaraďovania zemianstva do novovytvárajúcich sa vzťahov na prelome 1. a2. polovice 19. storočia i psychologické zázemie tohto procesu.
Po smrti zemana Beňa Vlkolinského vládu v dome prevzala jeho žena Estera. Syn sa s ňou dostal do konfliktu, pretože matka nesúhlasila aby sa jej zemiansky potomok oženil so sedliackym dievčaťom Žofkov Bozkovie a nakoniec dyna vyhodí z domu. Ežé sa uchýli k strýkovi Eliášovi - otcovmu bratovi - zarytému nepriateľovi Estery. Po čase mu vystrojí svadbu, na ktorej si začnú vymieňať názory Eliáš so sedliakom Blažkom. Teraz tu proti sebe nestoja dvaja muži, ale dve vrstvy - zeman a sedliak. Keď spor nadobudol hrozivé rozmery (zemania dokazujú svoju nadradenosť nad sedliakmi) Ežo sa prejaví ako odporca feudálnych prežitkov:
„Sme rodný! Áno, zeman - nezeman, v tom rozdielo viac niet. Kto inakšie dnes vraví, nezná časy alebo je zatvrdlí, čo je nerozum.”
Zemianske predsudky Estery nakoniec zlomí vnúča - je to pre Hviezdoslava typický motív harmónie, ale aj symbolický obraz definitívneho víťazstva roľníkov nad zemianstvom.
# Gábor Vlkolinský - autor tu zobrazil vonkajčie i vnútorné príčiny úpadku zemianstva. Gáborovi rodičia podľahli alkoholu, ich majetok vyšiel navnivoč. Preto žiaden zeman nechcel dať Gáborovi svoju dcéru za ženu. Gábor chce spáchať samovraždu, ale Ežo mu poradí aby sa oženil so sedliačkou.
Postoj viezdoslava k zemianstvu v dielach jw odlišný, postupne sa mení. V Hájnikovej žene poukazuje na duchovnú skazenosť zemianstva (Artuš Villányi), úlohu budúcnosti pripisuje mravne čistému ľudu. V Ežovi Vlkolinskom záchranu zemianstva vidí so spojením s ľudom a v Gáborovi Vlkolinskom nedáva zemianstvu už žiadnu šancu. Martin Kukučín
(1860 - 1928)

Narodil sa na Orave v Jasenovej. Vyštudoval na Revúckom a Martinskom gymnáziu, zmaturoval na gymnáziu v Šoproni a odišiel do prahy kde vyštudoval lekársku fakultu Karlovej univerzity.

Potom odišiel do Juhoslávie na ostrov Brač, kde sa oženil s Juhoslovankou Pericou Didoličovou. Neskôr odchádza do Južnej Ameriky kde sa usadil a ja zomrel. Jeho pozostatky ešte v tom istom roku odviezli na cintorín do Martina.
Na rozdiel od Vajanského Kukučín zachytil úpadok zemianstva i jeho neschopnosť zasahovať do osudov vlastných i národných.

(3)
# poviedka Keď báčik z Chochoľova umrie - humoristicko - satirický charakter - zachytený úpadok zemianstva. Reprezntant zemianstva - Aduš Domanický z Domaníc. Navonok vystupuje ako pyšný a majetný zeman, ale v skutočnosti sa jeho kaštieľ rozpadáva a majetok hynie. Ondrej Tráva - priekupník a podnikateľ - bezohladný v získavaní peňazí. OBSAH: Ondrej Tráva sa stretne na jarmoku v Podhradí so zemanom Domanickým, ktorý mu predá jačmeň. Tráva mu pred svedkami dá desiatku ako závdavok, že si na druhý deň po jačmeň príde. No pre iné povinnosti sa vyberie po jačmeň až po jarmoku v Sv. Tomáši. Do Domaníc príde až neskoro večer a prespí u Juráňovcov, ktorí ho upozornia na úpadok Domanického majetku. Aduš potom čikovným spôsobom vinu za neuskutočnený predaj jačmeň zvalí na Trávu s tým, že nedodržal termín.
Obrazom Domanického dáva Kukučín jasnú odpoveď, že zemania nemôžu byť vedúcou vrstvou v národe, pretože si nevedia urobiť poriadok ani vo vlastných radoch a tak ho nemôžu urobiť ani v národnom meradle. Harmonický záver je základnou črtou Kukučínovho diela.