Najstaršie pamiatky:
1. Orientálna:
- sumerská: Epos o Gilgamešovi
- indická: Mahábhárata
- hebrejská: Biblia



Epos – vznikol z mýtov, rozsiahla epická báseň, skaldá sa z množstva príbehov spojených s postavou výnimočného hrdinu

Hrdinský epos:
– začiatky ľudského bytia
– je svedkom zrodu kultúry
– hrdinovia sú synmi okamihu (danej chvíle), pohybujú sa v z zóne oddeľujúcej večnosť od času
– sú mocnejší ako obyčajní ľudia, ale nie sú neomylní (môžu sa mýliť, váhať, utrpieť porážku, ľúbia, nenávidia)
– dokážu čeliť osudu, zmeniť beh vecí sveta, sú to výnimočné individuality
– dostávajú sa do kontaktu s bohmi, zasahujú do ich osudov – korigujú ich správanie


Epos o Gilgamešovi

- najstaršia literárna pamiatka
- otázka priateľstva, statočnosť Gilgameša a jeho tragický osud
- hrdinský epos, síce majú nadľudské schopnosti, trpia aj umierajú ako ostatní ľudia

Dej: Kráľ Gilgameš, z väčšej časti boh, z menšej človek, vládne tvrdou rukou obyvateľom mesta Uruk, ktorých núti ťažko pracovať na hradbách. Požiadali o pomoc bohov, ktorí vytvoria Enkidu, ktorý ochraňuje zvieratá v stepi. Enkidu a Gilgameš najprv zápasia a neskôr sa spriatelia. Obaja neskôr porazia obra menom Chuvava, pretože sa spolu cítili silní. Do Gilgameša sa zamiluje bohyňa Ištar, ten ju však odmietne a preto na neho posiela býka s otráveným rohom. Býka zabijú, ale Enkidu je rohom smrteľne poranený. Gilgameš si uvedomí, že je aj on smrteľníkom a rozhodne sa ísť hľadať liek proti smrteľnosti. Jediný človek, ktorý je nesmrteľný a prežil potopu sveta je Utanapišti. Gilgameš chce vedieť ako byť nesmrteľným. Neskôr však pochopí, že „nesmrteľnosť je v činoch pre druhých“. Nakoniec sa vráti späť do Uruku.
- hrdinský epos má charakter mýtu – vystupujú tu bohovia spolu s ľuďmi


Mahábhárata

- indická literárna pamiatka, 4. – 5.