Odysea

- posledných 41 dní 10- ročnej cesty domov
- hrdinov návrat domov, bohovia si jeho návrat neželali – rôzne mu to sťažovali
- bohovia chceli dokázať, že nie je v ľudských silách zmeniť bohmi daný osud – Odyseus však dokázal, že to možné je
- Odyseus sa vyznamenal v Trójskej vojne, keď dal vyhotoviť obrovského dreveného koňa, do ktorého sa ukryli najlepší spartskí bojovníci
- Vojna je v starovekom epose meraním síl smrteľníkov, a zábavou bohov
- Odysea tiež stíha hnev kráľa Poseidona a ochraňuje ho moc bohyne Palas Atény


- myslenie ľudí v staroveku: čo si nevedeli vysvetliť, pripisovali bohom
- život človeka bol ovplyvnený vôľou bohov (človek nebol slobodný)
- ideál: kalokagatia (= svetský ideál) – súlad krásy a dobra, ideál krásy (telo + duch)
- človek sa začína prejavovať – individualita, radosť s pozemského života ( témy: láska, víno, život)

Ezop

- bájky zobrazujú ľudské vlastnosti, vzťahy a činy, no nevyhýbajú sa ani spoločenskej kritike
- väčšina bájok sa odohrávajú vo svete zvierat (zvieratá, hmyz i rastliny sú obohatené o ľudské vlastnosti a cítenie a ako ľudia sa aj správajú)
- na základe svojich charakterových vlastností sa stávajú typom (napr. prefíkaná líška, pracovitý mravec, panovačný a krutý lev)




Sofokles: Antigona

Antigona mala dvoch bratov (Eteokles, Polyneikos) a sestru (Ismen). Bratia bojujú o moc v krajine a navzájom sa zabijú. Kráľ Kreón, ktorý sa dostal na trón sa rozhodol, že vydá zákaz pochovať Polyneika. Antigona to nerešpektovala, porušila zákaz vládcu a rozhodla sa svojho brata pochovať. Porušila autoritu štátnej moci a konala podľa svojho uváženia. Kreón sa v hneve rozhodol, že Antigona musí zomrieť. Dal ju zaživa pochovať do hrobky. Jeden vštec mu však predpovedal, že ak ju nechá zabiť, tak zomrie celá jeho rodina. Kreón mal syna (Haimon – snúbenec Antigony) a ženu (Euridyka). Antigona radšej spáchala samovraždu. Haimon checl zabiť Kreóna, ale omylom prebodne seba. Keď to uvidela jeho matka, zabila sa tiež. Kreón zostal sám, zahanbený a zdrvený. Dielo sa odohráva v rovine medziľudských vzťahov, nie je tu prítomnosť bohov. Antigona bola ochotná obetovať svoj život ak bola presvedčená o morálnej správnosti. Kreón myslel skôr racionálne. Rímska literatúra

- rímska literatúra sa začína vyvíjať v čase, keď už grécka literatúra prekvitala – rímska literatúra preto prevzala už hotové formy práve z gréckeho písomníctva


Publius Ovídius Naso

- svoju básnickú púť začal milostnou poéziou (ako si získať a udržať lásku)
- spracúval námety z gréckej a rímskej mytológie
- písal básne o vyhnanstve
- Metamorfózy (Premeny): spracovanie 250 gréckych a čiastočne rímskych bájí, v ktorých je hlavným motívom, motív premeny, svoje rozprávanie zaćína opisom vzniku sveta zo začiatočného chaosu a končí premenou Ceaserovej duše na kométu

Vergílius

- pastierske spevy ( Bucolica)
- roľnícke spevy (Georgica) – vyzdvihnutie práce roľníkov, chcel vzbudiť záujem o už upadajúce roľníctvo
- Aeneas: povesť o trójskom hrdinovi, po skončení trójskej vojny hľadá novú vlasť, prenasleduje ho hnev bohyne Juno a preto blúdi morom, až sa nakoniec dostane do Latie, kde sa ožení s dcérou kráľa Latinov Laviniou a zakladá v novej vlasti nový rod, z ktorého vzídu rímsky panovníci. Z Lavinie neskôr vznikne Rím. V eposoch starovekej literatúry sa dozvedáme o hrdinoch, ktorí bojujú za slávu svojej ríše, hľadajú samého seba a bohovia alebo iné nadprirodzené sily sú k nim raz dobrí, raz zlí. Hrdina víťazí nad zlom a múdrosti z eposov nás učia žiť múdro, čestne a statočne.