Staroveká literatúra

Najstaršie pamiatky:
1. Orientálna:
- sumerská: Epos o Gilgamešovi
- indická: Mahábhárata
- hebrejská: Biblia



Epos – vznikol z mýtov, rozsiahla epická báseň, skaldá sa z množstva príbehov spojených s postavou výnimočného hrdinu

Hrdinský epos:
– začiatky ľudského bytia
– je svedkom zrodu kultúry
– hrdinovia sú synmi okamihu (danej chvíle), pohybujú sa v z zóne oddeľujúcej večnosť od času
– sú mocnejší ako obyčajní ľudia, ale nie sú neomylní (môžu sa mýliť, váhať, utrpieť porážku, ľúbia, nenávidia)
– dokážu čeliť osudu, zmeniť beh vecí sveta, sú to výnimočné individuality
– dostávajú sa do kontaktu s bohmi, zasahujú do ich osudov – korigujú ich správanie


Epos o Gilgamešovi

- najstaršia literárna pamiatka
- otázka priateľstva, statočnosť Gilgameša a jeho tragický osud
- hrdinský epos, síce majú nadľudské schopnosti, trpia aj umierajú ako ostatní ľudia

Dej: Kráľ Gilgameš, z väčšej časti boh, z menšej človek, vládne tvrdou rukou obyvateľom mesta Uruk, ktorých núti ťažko pracovať na hradbách. Požiadali o pomoc bohov, ktorí vytvoria Enkidu, ktorý ochraňuje zvieratá v stepi. Enkidu a Gilgameš najprv zápasia a neskôr sa spriatelia. Obaja neskôr porazia obra menom Chuvava, pretože sa spolu cítili silní. Do Gilgameša sa zamiluje bohyňa Ištar, ten ju však odmietne a preto na neho posiela býka s otráveným rohom. Býka zabijú, ale Enkidu je rohom smrteľne poranený. Gilgameš si uvedomí, že je aj on smrteľníkom a rozhodne sa ísť hľadať liek proti smrteľnosti. Jediný človek, ktorý je nesmrteľný a prežil potopu sveta je Utanapišti. Gilgameš chce vedieť ako byť nesmrteľným. Neskôr však pochopí, že „nesmrteľnosť je v činoch pre druhých“. Nakoniec sa vráti späť do Uruku.
- hrdinský epos má charakter mýtu – vystupujú tu bohovia spolu s ľuďmi


Mahábhárata

- indická literárna pamiatka, 4. – 5.

storočie n.l.
- bratovražedný boj medzi rodmi Kuruovcov a Pánduovcov, zvíťazí rod Panduovcov a hŕstka prívržencov z rodu Kuruovcov vyvraždí rod Panduovcov – výsledok mje zánik obidvoch rodov
- pomsta, nadprirodzené javy, magické úkony
- epos obsahuje veľa ďalších príbehov rozličného charakteru, legiend, bájok, politických, filozofických a náboženských výkladov


Biblia

- hebrejská litratúra
- „kniha kníh“
- skladá sa z dvoch častí: Starý zákon (židovské náboženstvo)
Nový zákon (kresťanské náboženstvo)

- je od rôznych autorov (45), rozpätie autorov je 60 generácií
- stredobodom nie je človek ale Boh, všetko smeruje k zmluve s Bohom
- obsahuje: historické rozpravy, texty zákonov, básnické zbierky, reči, modlitby, piesne, výroky...

Starý zákon:
- opisuje život Židov
- skladá sa zo 47 kníh, základnou je kniha Genesis
- hovorí o stvorení sveta, o Adamovi a Eve, Kain a Ábel, Príbeh o potope sveta, Babylonská veža.. - hovorí o počiatku sveta, o vyvedení izraelitov z egyptského zajatia...
- kresťania ho prevzali ako prvú časť svojej Biblie
- „oko za oko, zub za zub“

Nový Zákon:
- obsahuje evanjeliá (Marek, Matúš, Lukáš, Ján), listy, proroctvá, skutky.. - mnohé príbehy sa stali námetom pre neskoršie diela (napr. Príbeh o Ponskom Pilátovi)
- Ježiš: „milujte svojich nepriateľov“

- kresťanský výklad Starého Zákona, nie je totožný so židovským výkladom, kresťania vo výrokoch vidia prorocké predpovede poukazujúce na Ježiša Krista

2. Antická:
- Homér: Illias, Odyssea
- Ezop: Bájky
- Sofokles: Antigona, Kráľ Oidipus
- Ovidius Naso: Metamorfózy



- 9. storočie p .n .l. – 5. storočie n. l. - rozdelenie podľa miesta vzniku, nie času vzniku: - grécka
- rímska
- najstaršie literárne pamiatky gréckej literatúry pochádzajú z obdobia rozkladu zriadenia a vlády rodovej aristokracie
- základ gréckej kultúry je v gréckej mytológii – veľa symbolov a mnoho variant
- uplatňuje sa tu epos – má iný význam ako v orientálnej literatúre, uplatňujú a tu všetky 3 žánre

Grécka literatúra

Homér: Ilias

- hrdinský epos, epická báseň
- obsahuje 16 000 veršov
- opisuje mesto Trója a posledných 51 dní Trójskej vojny
- zobrazuje hnev Achilea, keď mu Agamemnón – veliteľ gréckych vojsk - zobral zajatkyňu a on odmietol bojovať
- príčina vojny medzi Spartou a Trójou: syn Trójskeho kráľa Priama Paris uniesol Helenu, krásnu manželku spartského kráľa Menelaa
- boje pred Trójou pomaly pokračujú, postupne sa v jednotlivých epizódach predstavujú poprední grécki a trójski bojovníci
- Trójania získavajú prevahu a ich postup zastaví až Achilov priateľ Patrokles v Achilovej výzbroji, v tejto časti sa odohráva aj historka v trójskym koňom
- Do deja zasahujú aj bohovia, ktorí pomáhajú jednej alebo druhej strane


Homér.

Odysea

- posledných 41 dní 10- ročnej cesty domov
- hrdinov návrat domov, bohovia si jeho návrat neželali – rôzne mu to sťažovali
- bohovia chceli dokázať, že nie je v ľudských silách zmeniť bohmi daný osud – Odyseus však dokázal, že to možné je
- Odyseus sa vyznamenal v Trójskej vojne, keď dal vyhotoviť obrovského dreveného koňa, do ktorého sa ukryli najlepší spartskí bojovníci
- Vojna je v starovekom epose meraním síl smrteľníkov, a zábavou bohov
- Odysea tiež stíha hnev kráľa Poseidona a ochraňuje ho moc bohyne Palas Atény


- myslenie ľudí v staroveku: čo si nevedeli vysvetliť, pripisovali bohom
- život človeka bol ovplyvnený vôľou bohov (človek nebol slobodný)
- ideál: kalokagatia (= svetský ideál) – súlad krásy a dobra, ideál krásy (telo + duch)
- človek sa začína prejavovať – individualita, radosť s pozemského života ( témy: láska, víno, život)

Ezop

- bájky zobrazujú ľudské vlastnosti, vzťahy a činy, no nevyhýbajú sa ani spoločenskej kritike
- väčšina bájok sa odohrávajú vo svete zvierat (zvieratá, hmyz i rastliny sú obohatené o ľudské vlastnosti a cítenie a ako ľudia sa aj správajú)
- na základe svojich charakterových vlastností sa stávajú typom (napr. prefíkaná líška, pracovitý mravec, panovačný a krutý lev)




Sofokles: Antigona

Antigona mala dvoch bratov (Eteokles, Polyneikos) a sestru (Ismen). Bratia bojujú o moc v krajine a navzájom sa zabijú. Kráľ Kreón, ktorý sa dostal na trón sa rozhodol, že vydá zákaz pochovať Polyneika. Antigona to nerešpektovala, porušila zákaz vládcu a rozhodla sa svojho brata pochovať. Porušila autoritu štátnej moci a konala podľa svojho uváženia. Kreón sa v hneve rozhodol, že Antigona musí zomrieť. Dal ju zaživa pochovať do hrobky. Jeden vštec mu však predpovedal, že ak ju nechá zabiť, tak zomrie celá jeho rodina. Kreón mal syna (Haimon – snúbenec Antigony) a ženu (Euridyka). Antigona radšej spáchala samovraždu. Haimon checl zabiť Kreóna, ale omylom prebodne seba. Keď to uvidela jeho matka, zabila sa tiež. Kreón zostal sám, zahanbený a zdrvený. Dielo sa odohráva v rovine medziľudských vzťahov, nie je tu prítomnosť bohov. Antigona bola ochotná obetovať svoj život ak bola presvedčená o morálnej správnosti. Kreón myslel skôr racionálne. Rímska literatúra

- rímska literatúra sa začína vyvíjať v čase, keď už grécka literatúra prekvitala – rímska literatúra preto prevzala už hotové formy práve z gréckeho písomníctva


Publius Ovídius Naso

- svoju básnickú púť začal milostnou poéziou (ako si získať a udržať lásku)
- spracúval námety z gréckej a rímskej mytológie
- písal básne o vyhnanstve
- Metamorfózy (Premeny): spracovanie 250 gréckych a čiastočne rímskych bájí, v ktorých je hlavným motívom, motív premeny, svoje rozprávanie zaćína opisom vzniku sveta zo začiatočného chaosu a končí premenou Ceaserovej duše na kométu

Vergílius

- pastierske spevy ( Bucolica)
- roľnícke spevy (Georgica) – vyzdvihnutie práce roľníkov, chcel vzbudiť záujem o už upadajúce roľníctvo
- Aeneas: povesť o trójskom hrdinovi, po skončení trójskej vojny hľadá novú vlasť, prenasleduje ho hnev bohyne Juno a preto blúdi morom, až sa nakoniec dostane do Latie, kde sa ožení s dcérou kráľa Latinov Laviniou a zakladá v novej vlasti nový rod, z ktorého vzídu rímsky panovníci. Z Lavinie neskôr vznikne Rím. V eposoch starovekej literatúry sa dozvedáme o hrdinoch, ktorí bojujú za slávu svojej ríše, hľadajú samého seba a bohovia alebo iné nadprirodzené sily sú k nim raz dobrí, raz zlí. Hrdina víťazí nad zlom a múdrosti z eposov nás učia žiť múdro, čestne a statočne.