Ten odišiel z Ríma s pápežskou bulou, v ktorej Hadrián II. schválil slovienske preklady bohoslužobných kníh a sloviensku bohoslužbu a prikázal epištolu a evanjelium čítať najprv po latinsky a potom po sloviensky. Metod sa z Ríma vrátil ku Koceľovi, aby v jeho dolnopanónskom kniežatstve zorganizoval diecézu. Franskí kňazi a mnísi v Panónii sa mu však nechceli podriadiť. Zostali verní soľnohradskému srcibiskupstvu. Začal sa urputný boj o cirkevnú nadvládu a politický vplyv. Medzitým sa vo Veľkomoravskej ríši zmocnil vlády Svätopluk. Výsledkom jeho politiky bola stále väčšia závislosť od Východofranskej ríše. Metod nenašiel za Svätopluka priaznivé podmienky pre svoju ďalšiu prácu. Franskí biskupi dali Metoda zajať a odvliecť do Bavorska. Keď ho odsúdili, trápili ho vo väzení v Švábsku dva a pol roka. Až na zákrok pápeža Jána VIII. Ho prepustili na slobodu. Ján VIII. ale potom zakázal sloviensku bohoslužbu. Metod sa po svojom vyslobodení odobral najprv ku Koceľovi a až neskôr k Svätoplukovi, aby pokračoval v organizácii diecézy. Pápežov zákaz neposlúchol. Ján VIII. si pozval Metoda, ten obhájil sloviensku bohoslužbu i svoje učenie. Ján VIII. poslal Svätoplukovi bulu, v ktorej potvrdil Metodovu pravovernosť, privilégium na diecézu, slovienske preklady liturgických kníh a sloviensky liturgický jazyk. Evanjelium pri omši sa však malo čítať najprv po latinsky a potom po sloviensky. Po Metodovej smrti sa zavŕšil boj medzi slovienskymi a latinskými kňazmi. Nový pápež Štefan V. odsúdil Metodovo učenie a zakázal sloviensku bohoslužbu. Svätopluk sa definitívne priklonil západnej latinskej liturgii a cirkvi. Väčšina slovienskych kňazov musela ako heretici (kacíri) opustiť Veľkú Moravu. Odišli najmä do Bulharska a Macedónie, niektorí do Čiech a do Chorvátska. Cirkevnoslovanský jazyk bol do 19. storočia spisovným jazykom Rumunov. Veľkomoravská a cyrilometodejská tradícia sa v našej literatúre pestovala najmä od 17. storočia, keď sa slovenská národnosť výraznejšie formovala na slovenský národ. Prebúdzala záujem o dávnu históriu (Benedikt Szolosi, Ján Baltazár Magin, Juraj Fándly) a o domáci jazyk (Daniel Sinapius Horčička st., Anton Bernolák). Od čias národného obrodenia sa veľkomoravská a cyrilometodejská tradícia uplatňovala aj v umeleckej literatúre (J. Hollý, J. Kollár, J. M. Hurban).
Proglas (predslov k sv. evanjeliu) je veršovaný, oslavuje slovanský preklad Písma a vyzdvihuje domáci jazyk ako základ a sprostredkovateľa knižnej vzdelanosti. Sú tu bohato rozvinuté motívy nábožensko-didaktické, ale i demokratické.